Začiatok príbehu – Talianska ekonomika po kríze.
Talianska ekonomika sa po kríze nikdy nie celkom spamätala. Má značnú radu štrukturálnych problémov a to sa odráža aj na výkone ekonomiky. Spojené s tým je aj vysoké zadlženie domácností firiem či štátu. Pozrime sa na viacero ekonomických dát.
HDP je na úrovni 1,4% a dalo by sa povedať, že ekonomika šľape na hranici svojich rastových možností. Ak vezmeme v úvahu, že je konjunktúra v celej EZ tak nie je príliš prečo oslavovať. Na strane opačnej sú to jedny z najlepších čísel za posledných 5 rokov.
PMI hovorí o budúcom raste ekonomiky a nenaznačuje nič dobré. Ako zložka služieb tak zložka priemyslu sa zásadne prepadáva. Znamená to, že manažéri nevidia vyhliadky pre najbližších 6 mesiacov príliš ružovo.
ZEW ukazuje taktiež na spomalenie Talianskej ekonomiky v budúcnosti. V grafe vidíme porovnanie s medziročným rastom HDP. ZEW je tak predstihovým indikátorom v tomto smere.
Nezamestnanosť je na úrovni 11% čo je jasným ukazovateľom štrukturálnych problémov ekonomiky. Ak po kríze máte nezamestnanosť na 13% a v čase konjunktúry vám klesne len o 2% tak je niekde zásadný problém.
Rovnako to môžeme vidieť aj na nezamestnanosti mladých ľudí. Tu malo Taliansko 40% nezamestnanosť a v súčasnosti je na úrovni 32%. Každý tretí mladý človek do 26 rokov je bez práce. Opäť štrukturálny problém, ktorý hovorí o neschopnosti prepojiť vzdelávací systém s kapacitami ekonomiky a trhom práce.
Taliansko malo niekoľko pokojných rokov, kedy mohli reformy uskutočniť, no nestalo sa a všetko sa môže čoskoro zmeniť. Pomyslený vankúš ekonomiky prakticky neexistuje a absorbcia prípadnej recesie alebo krízy tak môže narobiť obrovské škody.
Inflácia v Taliansku je nízka. Aktuálne medziročne na úrovni 0,5%, znižovanie QE tomuto procesu vôbec neprosieva. Talianske ceny rastú pomaly, čo má za následok pomalí rast príjmov firiem, pomalí rast miezd zamestnancov a pomalší rast HDP než by bolo potrebné. Pri súčasných splátkach dlhu keď ECB stlačila úroky na dlhopisoch nadol je to postačujúce, ale čo ak sa úroky na dlhopisoch zvýšia na dvojnásobok alebo trojnásobok? Ekonomika asi len sotva začne rásť dvojnásobným či trojnásobným tempom.
Privátny dlh Talianska tvorí 173% HDP z čoho 40% tvoria čisto domácnosti a 133% HDP tvorí dlh firiem. Domácnosti takmer 70% svojich príjmov vynakladajú na splátky dlhu čo je priam šialené číslo. Z tohto môžeme povedať, že úverové kapacity domácností a firiem sú tak napnuté na maximum. Nové úverovanie, ktoré by naštartovalo ekonomický rast tak zo súkromného sektora neprichádza do úvahy. Keď ECB zrealizovala stlačenie úrokov na nulu, pomohlo to firmám refinancovať staré úvery a ušetriť na úrokoch, no nemení to nič na fakte, že firmy sú zadlžene na hranici svojich limitov. Vyššie dlhy by nedokázali pri ekonomickom poklese splácať. Opäť sa tak dostávame k tomu, že pomyselná rezerva v prípade recesie je veľmi malá.
Vládny dlh je na úrovni 130% HDP čo je najviac po Grécku zo všetkých krajín EZ. Veľkosť ekonomiky a výška vládneho dlhu robí z Talianska postrach pre stabilitu eurozóny. Avšak je to rovnaké ako v prípade finančných inštitúcií. „Too big too fail“ – táto ekonomika je príliš veľká a dôležitá na to aby mohla zbankrotovať a EZ spolu s ECB bude robiť všetko pre to aby tomu zabránila. Toto už nie je „krpaté“ Grécko na, ktoré mohla ECB tlačiť s reformami a ak by sa nepodvolili nechali by ich zbankrotovať. Nechať zbankrotovať Taliansko by znamenalo pochovať eurozónu ako politický aj ekonomický projekt. Preto sa treba pripraviť na kolá tvrdých vyjednávaní a kompromisov. Kompromisov hlavne zo strany EU a EZ pretože Taliansko má v rukách všetky páky na to aby mohla EZ vydierať. Viac v ďalšej časti...
Dominik Hapl
