Stav talianskej ekonomiky sme rozobrali v prvej časti – nájdete ju tu.
Ako sa dostali k moci populisti?
Prvým faktom je, že talianska ekonomika je v problémoch od dlhovej krízy. Medzi ich hlavné problémy patrí nízka konkurencieschopnosť a vysoký dlh. Taliansko sa v konkurencie schopnosti drží na 43 mieste zo 137 krajín. Ak sa však pozrieme na krajiny Európy a severnej Ameriky tu je Taliansko až na 24 z 38 krajín. Priložený graf ukazuje v čom Taliansko zaostáva za priemerom Európy a Severnej Ameriky.
Plus spodná tabuľka ukazuje najproblematickejšie oblasti, ktoré bránia rozvíjaniu podnikania v Taliansku.
V minulosti túto skutočnosť riešilo Taliansko tak, že devalvovala svoju menu. Preto každý kto išiel do Talianska na dovolenku sa stal rázom milionárom lebo líra bola v sto tisícových bankovkách. Oslabenie meny pomáhalo zvyšovať konkurencieschopnosť krajiny. Štát nemusel robiť zásadné štrukturálne reformy iba devalvoval domácu menu a investorov to udržalo na svojom mieste a exporty talianskych produktov ďalej prúdili do sveta. To sa Však už pri eure nedá. Aktuálna úroveň eura je pre Talianov príliš silná, no zase pre Nemcov príliš slabá. Teda sme v stave, kedy nemecká ekonomika sa kvôli jednotnej menovej politike mierne prehrieva a na opačnej strane talianska ekonomika rastie merne nedostatočným tempom.
Udržovať krajinu v takomto marazme však nejde do nekonečna. Slabí rast a len veľmi pomaly sa zvyšujúca životná úroveň Talianov sa odzrkadlila na postupnej zmene ich politických preferencií. Plus svoje zohrala aj migračná kríza a prístup únie.
Posledné voľby rozhodli o tom, že víťazom sa stalo Hnutie piatich hviezd (populisti), druhá skončila Demokratická strana (sociálny demokrati) a na treťom mieste Liga severu (pravicový populisti). Ako Hnutie piatich hviezd tak aj Liga severu patria medzi euroskeptické strany.
Voličov si získali pomerne jasnými a jednoduchými heslami. Chcú zvýšiť mzdy, znížiť dane, zvýšiť dôchodky, znížiť odchodový vek do dôchodku. Všetko veci ktoré sa obyvateľom a ľudu nepochybne páčia. To im nemožno mať za zlé. No nikto nepovedal aj to B. Ekonomická realita je neúprosná a jedná sa o kroky, ktoré zvýšia vládne výdavky a znížia príjmy do rozpočtu. Inak povedané schodok rozpočtu bude na základe týchto krokov vyšší. A nový dlh sa dá financovať len predajom nových dlhopisov.
Ako sme si minule ukázali dlhové kapacity krajiny sú na maximách a preto si myslím, že riziková prirážka na takýchto dlhopisoch rapídne vzrastie. Taliansko sa tak nebude financovať za 3% ako s QE ECBčky, ale možno na úrovni 6 či 9%. A takéto úroky vôbec nemusia byť jednoduché na splatenie ak vám ekonomika rastie relatívne slabo. Nehovoriac o možnosti recesie alebo spomalenia globálnej ekonomiky.
Ak niekto argumentuje, že zníženie daní a zvýšenie výdavkov bude mať pozitívny vplyv na HDP, tak má pravdu. Obávam sa ale, že dodatočný rast produktu (prínos pre ekonomiku) z nového dlhu bude menší, ako to čo bude musieť Taliansko platiť na úrokoch. Čiže čistý ekonomický prínos bude záporný.
Hlavnou obavou je teraz skutočnosť, že nové voľby v auguste by mohli vyhrať práve populisti ktorý si od januára svoju pozíciu v prieskumoch zásadnejšie posilnili. Ak by malo Hnutie piatich hviezd a Liga severu toľko percent ako v súčasných prieskumoch, demokratov ktorý ich brzdili v antieurópskom postoji by ani nepotrebovali. Taktiež by mohli odvolať prezidenta, ktorý je aktuálne ich azda jedinou protiváhou. Hnutie piatich hviezd (žltá) a Liga Severu (zelená) by aktuálne mali spolu 57%.
Pre Eurozónu je tu iba scenár Lose – Lose.
Aktuálne sa vládny populisti vyjadrili, že nechcú odísť z EU a taktiež nateraz nechcú odpis 250 mid. dlhu, ktoré drží ECB. V minulosti však takéto vyjadrenia z ich úst zazneli. Obávam sa, že nastáva rovnaký scenár ako keď bola zvolená SYRIZA v Grécku len s tým rozdielom, že talianska ekonomika je omnoho väčšia a jej nesplatený dlh by zničil celú EZ. Populisti získali mandát od voličov na to, aby zvýšili životnú úroveň Talianov a prestali robiť úsporné opatrenia. Z čoho to však zaplatia? Jediným východiskom je nový dlh a porušenie maastrichtských kritérií. Toto by nebol, až taký problém pretože Francúzsko ich porušovalo bežne takže sme si zvykli, že pravidlá platia pre malých, no nie už tak celkom pre veľkých.
Obávam sa však, že Taliansko vo svojich požiadavkách môže zájsť ešte ďalej. Nový dlh bude krátkodobo pozitívom, no strednodobo problémom. Ekonomika to nebude mať z čoho utiahnuť a potom príde na rad žiadosť o odpis dlhu. A tu bude musieť EZ prijať svoju prvú porážku. Prečo?
Scenár 1. Odpustenie dlhu a zničenie základných hodnotových pilierov
Pretože ak nepristúpi k odpísaniu dlhu, vláda vypíše referendum o odchode z únie.Áno jeto jednoduché vidieranie. Strata Talianska by bola v takom prípade menšia ako strata všetkých členov únie (lebo by sa rozpadla) preto sa im európsky daňový poplatníci radi „poskladajú na dlh“. A tu je tá prvá prehra.
Grécko muselo prijať reformy a uťahovať opasky a Taliansko nemusí? Grécku sme dlh neodpísali a Taliansku áno? Pravidlá platia pre malých a pre veľkých nie? Bohužiaľ to je súčasná ekonomická realita. Pád Grécka neohrozoval EZ ako celok, avšak pád Talianska ju ohrozuje. Čiže EZ bude musieť porušiť svoje zásady a hodnoty na ktorých je postavená. Bude musieť porušiť svoj hodnotový rebríček pre zachovanie svojej vlastnej existencie.
Scénar 2. Neodpustenie dlhu a zničenie EZ ako takej
Ak by sa tak nestalo talianska vláda vypíše referendum a podľa súčasných preferencií je vysoko pravdepodobné, že toto referendum by prešlo. AK by prešlo, prečo by Taliansko ešte malo snahu platiť 250 mld ECB, teda spoločenstvu z ktorého odchádza? Dlhopisy by jednoducho nezaplatili. A výsledkom by bola masívna sekera, ktorá by spustila reťazovú reakciu. Čiže opäť prehra Eurozóny.
Jednoducho tento súhrn udalostí vytvoril také nastavenie z ktorého únia nemôže vykľučkovať bez poškodenia. Avšak obávam sa, že sa bude presadzovať scenár číslo jedna. Porušenie zásad pre zachovanie statusu quo. A bude to otriasať úniou v národných parlamentoch. Bude to rovnaké ako v prípade prvého Eurovalu. Viac v tretej časti....
Dominik Hapl
