MONETÁRNA POLITIKA RBNZ A AKTUÁLNY SENTIMENT
Na júnovom zasadaní Centrálna banka Nového Zélandu ponechala úrokovú sadzbu podľa očakávaní nezmenenú na úrovni 1.75 %. RBNZ nezmenila ani svoj neutrálny postoj a zopakovala v poslednom odstavci tvrdenie „monetárna politika zostane uvoľnená ešte značné obdobie. A keďže mnoho neistôt stále pretrváva politika môže byť upravená“.
Správa však obsahovala niektoré tvrdenia, ktoré boli jastrabie a na základe ktorých NZD posilnilo. Mnohí očakávali, že po posilnení NZD centrálna banka znovu zavedie do správy tvrdenie, že „ďalšia depriciácia NZD je nutná“, namiesto toho RBNZ len konštatovala, že posilnenie z časti reflektuje vyššie ceny exportu a nižšií NZD by pomohol stabilizovať rastový výhľad pre sektor obchodovateľných statkov. A aj keď banka uznala, že HDP v prvom kvartály bolo slabšie ako očakávala, zároveň zopakovala tvrdenie z mája, že „rastový výhľad zostáva pozitívny“ a pridala nové tvrdenie, že „posledné zmeny ohlásené v Rozpočte 2017 by mali podporiť výhľad pre rast“.
Ďalšími faktormi, ktoré podporili rast NZD bol risk on sentiment na trhoch a pozitívny trend GDT aukcií (mliečne výrobky tvoria 7 % z HDP)
Pravdepodobnosť zvyšovania sadzieb po poslednom zasadaní síce výrazne neposilnila a trhovým konsenzom (OIS) je, že so sadzbami sa do konca roka nebude hýbať. Na druhej strane je však trh stále viac naklonený zvyšovaniu ako znižovaniu sadzieb.
Špekulanti stále budujú dlhé pozície na NZD:
INFLÁCIA
V Q4 2016 celková inflácia vzrástla na Novom Zélande nad 1 % a inflácia sa dostala konečne do cieleného inflačného intervalu centrálnej banky (1 – 3 %). Inflácia dokonca posledné dva razy po sebe – vo štvrtom kvartály 2016 a v prvom kvartály 2017 – vyšla nad očakávania analytikov a aj nad očakávania samotnej RBNZ. Naposledy to bolo 2.2 % y/y (2.0 % medián analytikov).
Ďalším pozitívom v súvislosti s infláciou je trend spojený s inflačnými očakávaniami. Posledné výsledky krátkodobých inflačných očakávaní (1-ročných a 2-ročných) takmer dorovnali tie dlhodobé (10-ročné), ktoré sú pevne zakotvené na 2 %. 1-ročné naposledy poskočili na 1.9 % (predtým 1.6 %) a 2-ročné na 2.2 % (predtým 1.9 %).
Napriek tomuto pozitívnemu inflačnému vývoju RBNZ zľahčila dôležitosť posledných inflačných dát, keď vyššiu infláciu prisúdila predovšetkým vyšším cenám potravín a nafty (obchodovateľným statkom) zatiaľ čo o inflácii ne-obchodovateľných statkov vyhlásila, že zostala tlmená spolu s rastom miezd. Centrálna banka predikovala (v máji), že ceny ropy a potravín ďalej rásť podobným tempom nebudú a preto považuje aj posledné pozitívne výsledky inflácie za dočasné (ropa odvtedy nižšie a aktuálne je približne na tých istých hodnotách). Ceny potravín by sa podľa nej mali otočiť, pretože v poslednom kvartály boli poháňané kvôli počasiu – posledné dáta poukázali na rast cien potravín 0.2 % (predtým 1%). Ceny potravín predstavujú asi 20 % z celkovej inflácie.
RBNZ dokonca hovorila v májových projekciách o očakávanej volatilnej inflácií v nasledujúcom roku, keď predikovala v prvom kvartály 2018 infláciu na úrovni 1.1 % (momentálne 2.2 %) s postúpným návratom na 2 % až v roku 2020.
Napriek utesňovaniu podmienok na trhu práce a pozitívnemu výhľadu pre rast RBNZ pripomína, že nominálny rast miezd zostáva tlmený čo majú na svedomí z časti aj efekty nízkej inflácie z minulosti. Indikátor nákladov na prácu rovnako poukazuje na dlhoročné minimá, naposledy vyšiel na úrovni 1.5 %. RBNZ je však vo výhľade optimistickejšia a tvrdí, že rast miezd v najbližších kvartáloch porastie (najbližšie dáta budú zverejnené až v auguste).
Naposledy však náklady na prácu spolu s rastom miezd sú predstihovým indikátorom pre infláciu (jadrovú) a vyšli tretí krát po sebe na úrovni 1,6 %. Táto úroveň predstavuje niekoľko ročné minimá. Negatívum slabých nákladov na prácu poukazuje na nižší rast miezd. Nižšie mzdy zas naznačujú menší obnos peňazí pre spotrebiteľa a tým aj nižšie výdavky, čo všeobecne znamená slabšie inflačné tlaky v ekonomike.