Keď sa rozhodujeme o financiách, investíciách či spotrebe, často predpokladáme, že volíme racionálne a logicky najlepšie možnosti. Ekonomická teória dlhé roky stavala na predpoklade, že ľudia sú „homo economicus“. Teda v preklade, racionálne bytosti, ktoré vždy maximalizujú svoj úžitok. Realita je však oveľa komplexnejšia. A nie vždy pre ľudí pozitívna.
Koncept obmedzenej racionality, ktorý predstavil Herbert Simon, upozorňuje na to, že naše rozhodovacie procesy sú limitované kognitívnymi schopnosťami, dostupnými informáciami a časom, ktorý máme na rozhodnutie. Nevyhodnocujeme všetky alternatívy dokonale, ale spoliehame sa na skratky. Častotiež podliehame rôznym kognitívnym skresleniam. Výsledkom je, že sa pri ekonomických rozhodnutiach odchýlime od ideálne racionálneho správania. To môže mať zásadné dôsledky pre jednotlivcov aj ekonomiku ako celok. To ako obmedzená racionalita ovplyvňuje naše rozhodovanie, aké psychologické faktory nás vedú k neefektívnym voľbám a aké dôsledky to môže mať pre finančné správanie ľudí aj tvorbu hospodárskej politiky sa pozrieme v rýchlosti v ďalších riadkoch.
„Kapacita ľudskej mysle na riešenie komplexných problémov je obmedzená, a to je zdroj obmedzenej racionality ...“ herbert Simon
Pojmom racionalita rozumieme schopnosť človeka konať a myslieť na základe rozumných noriem. Odchýlky od racionality sú definované ako chyby v usudzovaní, ktoré sa vyskytujú v konkrétnych situáciách. Behaviorálna ekonómia tvrdí, že ovplyvňujú rozhodovanie a vznikajú systematicky. Môžu sa vyskytnúť v každej fáze rozhodovania. Už pri prijatí informácie dochádza k deformácii faktov. K iracionalite v určitej miere prispieva aj ľudský mozog a pamäť. Mozog si prednostne všíma výnimočné udalosti a zanedbáva bežné javy. Do pamäte sa ukladajú najmä informácie považované za dôležité, menej dôležité informácie sú odsúvané na druhú koľaj. Zanedbávanie niektorých aspektov vedie k tomu, že pri rozhodovaní ľudia pracujú s neúplnými faktami a používajú tzv. heuristické skratky. Rozhodovanie teda prebieha v podmienkach obmedzenej racionality, preto naše prijaté rozhodnutia nie sú úplné, len čiastočne racionálne !
Pojem obmedzená racionalita zaviedol americký psychológ Herbert Simon. Ten bol za svoje objavy ocenený aj Nobelovou cenou. Simon vo svojich publikáciách uvádza, že objektívne racionálne rozhodovanie nie je reálne, pretože na kognitívne (mentálne) schopnosti rozhodovateľa kladie vysoké požiadavky. Rozhodovanie je podmienené predpokladmi subjektu rozhodovania, psychologickým rozpoložením, náladou či podmienkami materiálnej a nemateriálnej povahy. Zástancovia obmedzenej racionality hľadajú odpoveď na otázky, ako mení rozhodnutia naša myseľ ?" Mohlo by sa zdať, že čím vyššia je inteligencia, tým lepšie rozhodnutia. No nie vždy to tak aj v skutočnosti je. V realite je množstvo možností, ktoré nevedú k želanému cieľu. Človek, ktorý ich nepostrehne, má oproti inteligentnejšiemu človeku výhodu. Vtedy je vyššia inteligencia vlastne nevýhodou. Veľmi vysoká inteligencia na druhej strane nie je nevýhodou, pretože veľmi inteligentný človek zaregistruje pasce“, no keďže nevedú k želanému cieľu, vyhne sa im. Najčastejšie vyskytujúce odchýlky sú napr.: profesionálna deformácia, ukotvenie, chyba pozornosti, preceňovanie dostupných a nových informácií, kognitívna disonancia, nereprezentatívnosť, nálada a optimizmus, nadmerná sebadôvera, efekt obdarovania, emočné odchýlky: averzia k strate, stádovitosť, zmena rizikovej preferencie, masová hystéria atď..
Obmedzená racionalita ukazuje, že ekonomické rozhodovanie nie je vždy výsledkom dokonalého výpočtu a logiky. Často je ovplyvnené kognitívnymi limitmi, emóciami a vonkajšími vplyvmi. Aj keď modely ekonomickej racionality poskytujú užitočný rámec pre analýzu správania, realita je oveľa komplexnejšia. Ľudia čelí rozhodovacím výzvam, ktoré si vyžadujú nielen racionálne zvažovanie, ale aj prispôsobenie sa realite neistoty a neúplných informácií. Preto je dôležité, aby sa ekonomické teórie a politiky zakladali nielen na predpoklade úplnej racionality, ale aj na pochopení týchto kognitívnych obmedzení, ktoré môžu viesť k suboptimálnym rozhodnutiam. Zohľadnenie obmedzenej racionality môže pomôcť vytvoriť efektívnejšie politiky a nástroje, ktoré podporia lepšie rozhodovanie a ekonomické výsledky na individuálnej i spoločenskej úrovni. 
Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Sloman, J. Dean G., Gues J. Economics. UK Pearson Education Limited, 2021. ISBN 9781292405339
- Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard's Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
