Boom - Bubble - Burst. Boom...

Sentiment na trhu sa nám výrazne zhoršuje, pričom sa však nestalo nič nové ani zásadné. Len sa započítava, že situácia „všetko bude OK“ je čoraz menej pravdepodobná. Prvá vec, fiškálny útes. Vedeli sme že príde, do poslednej chvíle sa to ignorovalo, nábeh bude pravdepodobne postupný, ale každopádne, čas už beží. Takže - od dnes (1.3.) platia automatické škrty. Od 27.3. vláda nebude mať financovanie, do 15.4. je potrebné, aby Kongres prispôsobil zákony rozpočtu a jeho obmedzeniam. Do 19. 5. má vláda manévrovací priestor, pretože je dočasne zrušený dlhový strop. Po tomto dátume už priestor mať nebude. Automatické škrty by mali znížiť HDP o 0.6 percentuálneho bodu, toto zníženie sa pridáva k zníženiu spotreby vplyvom vyšších daní. To už platí od 1.1. Ministerstvo obrany by malo znížiť výdavky o 8%, Medicare o 2%, mimo obrany sa bude škrtať o 5%. Zákonodarcovia v USA majú aj teraz možnosť zvýšiť flexibilitu vlády pri škrtaní, len sa musia dohodnúť. Ide o návrhy na spôsob demokratického - iný mix zvýšenia daňových príjmov a zníženia výdavkov než je ten plošný. Republikáni nechcú zvyšovať daňové príjmy vôbec, ale pravdepodobne budú musieť urobiť kompromis, inak sa bude "sekať hlava-nehlava". Ak sa chce Kongres vyhnúť zníženiu ratingu (ako v roku 2011), mal by si cez zákony dopriať túto flexibilitu, inak aj trhy budú viac vystrašené a ratingové agentúry agresívnejšie. Doteraz sa však Kongres dohodnúť nevedel, ani včera to nevyšlo.  Pred plošnými škrtmi varoval aj Fed, ktorý však povedal, že maximum čo môže urobiť je nechať QE bežať naplno, nemôže urobiť nič za politikov.

Ak už máme dlhovú krízu, treba povedať, že nie len vláda má maslo na hlave. Študenti sa nám tiež utrhli z reťaze. Univerzity v USA sú bez debaty jedny zo špičkových (dve z troch najlepších sú z USA), avšak nie všetci si to samozrejme môžu dovoliť. Nevadí, máme študentské úvery. Tieto sú však objemovo a štrukturálne čoraz zaujímavejšie, podobne ako boli v rokoch 2007 a 2008 kreditky a hlavne hypotekárne úvery. A študentské úvery sú poskytnuté už vo väčšom objeme, ako úvery cez kreditné karty domácnostiam. Po hypotékach majú najväčšie objemy práve študentské úvery. Kým na začiatku krízy boli študentské úvery v objeme niečo cez $600 mld. a kreditky na úrovni viac ako 700 mld., teraz sa študentské úvery blížia k $1 bil. (presnejšie $966 mld.) kým kreditky sú na úrovni 670 mld. A teraz to podstatné, sledujeme, že objem delikvencií prudko rastie. Kým na začiatku krízy boli delikvencie (nesplácanie 90 dní a dlhšie) na študentských úveroch na úrovni 7.5%, na konci roka 2011 8.5%, teraz je to 11.7%(!), čo je už horšie ako na kreditkách. Prečo? Absolvent drahej univerzity vyjde zo školy s úverom na krku a prácu si nenájde. Nuž... nemôže splácať. A to môže spôsobiť problém.

Toto všetko je však len súčasťou väčšieho obrázka a tým je celkový dlh USA. Ten je zložený z dlhu všetkých subjektov v ekonomike, nie len vlády. Dlh domácností dosiahol vrchol v 3Q2008, keď mal objem 12.675 bil. USD. Dnes, hlavne vďaka znižovaniu hypotekárneho dlhu (splácanie alebo default) je o niečo nižší - domácnosti znížili svoj dlh na 11.34 bil., teda o 1.33 bil. alebo o 10.5%. Dlh domácností je tak 71.7% HDP. Podobne znižoval dlh aj finančný sektor a dlží „len“ 87% HDP. To je ešte tá krajšia stránka mince. Kým však tieto sektory dlh znižovali, vláda pokračovala v raste – a postupne sa pripojil aj nefinančný sektor. Celkový dlh USA je tak 342% HDP. Dlh tak neustále rastie. To čo sa však Fedu podarilo, bolo nulovými sadzbami naštartovať ekonomiku, pomer dlhu k HDP sa tak od roku 2009 znížil z 372% na 342%. Uvidíme, čo to urobí, ak škrty zastavia ekonomiku. K číslam na grafe treba pridať tri nuly, takže nehovoríme samozrejme o miliardach ale biliónoch USD. HDP USA je na úrovni necelých 16 bil. USD. Celkový dlh je na úrovni 53.3 bil. USD, stav k 2Q2012.

Ak si spojíme tieto fakty dohromady, tak vidíme, že jedným spôsobom ako vedia ekonomiky teraz rásť je na dlh – niekto ho musí robiť. Teraz je to vláda, tá už nemôže toľko míňať. Z dnešných dát osobnej spotreby a príjmu je jasné, že domácnosti míňajú rovnakým tempom ako v decembri – dokonca ešte o niečo viac, napriek tomu, že ich príjem klesol o 3.6% na mesačnej báze. Toto tu ešte nebolo a to sa dáta sledujú od druhej svetovej vojny. Domácnosti si teda držia štandard – na dlh. A ako sme videli, snažia sa aj študenti, ale tempo rastu zlyhaných úverov nám napovedá, že to už dlho nevydržia. Potom to možno zatiahnu firmy, niekto musí. A ekonomický cyklus bude pokračovať systémom Boom (rast) Bubble (bublina) a Burst (prasknutie bubliny). A po prasknutí treba začať nafukovať ďalšiu, inak aktíva nebudú rásť.

K najviac padajúcim inštrumentom dnes patrí britská libra, ktorá je voči USD na najnižšej úrovni od júla 2010. Dáta PMI výrobného sektora totiž priniesli ďalšiu ranu UK ekonomike. Po nižšom ratingu z dôvodu vysokých dlhov a poklese HDP odchádza výrobný sektor späť do kontrakcie. Finančný sektor dnes výrazne tlačí nadol pokračujúce vyúsťovanie nepodareného tunelovania bank Monte Paschi.

Zdá sa, že opäť bude viaceré bankové a politické špičky dobiehať minulosť. Aby Monte Paschi (najstaršia banka na svete), plná politických nominantov zakryla rozkrádanie banky cez predražený nákup konkurenta, potrebovala to nejako účtovne zakryť. To obstarali fiktívne derivátové transakcie s Deutsche Bank a japonskou Nomurou v rokoch 2008 a 2009. Monte Paschi kúpila Banca Antonveneta za €9 mld., o viac ako €2 mld. viac ako zaplatila Banco Santander za tú istú banku pár týždňov predtým. Z derivátových pozícií, ktoré boli otvorené na zakrytie tohto rozdielu, vznikla strata viac ako €700 mil. Monte Paschi včera dostala štátnu pomoc v objeme €4.1 mld. a pravdepodobne výmenou za to sa ide žalovať. Deutsche Bank dnes klesala o viac ako -5% a je na čele prepadov finančného sektora, ktorý ťahá nadol európske akcie. A teraz z politickej stránky veci - najbližšie mala k Monte Paschi dlhé roky Demokratická strana Bersaniho, ktorý je najvážnejším protivníkom Berslusconiho v boji o premiérske kreslo. A keby len najbližšie - Demokratická strana Monte Paschi defacto kontroluje. A bonus - v čase keď sa to dialo, bol guvernérom Bank of Italia (bankový dohľad talianskeho bankového sektora) - Mario Draghi. To je ten istý pán, ktorý nám tu ospalým hlasom hovorí o budúcom odraze ekonomiky a rizikách obnovy a okrem toho by mal šéfovať bankovému dohľadu celej EÚ. Ešteže Monti bol v tom čase niekde v Goldman Sachs... Inak o premiérske kreslo v Taliansku súťaží skorumpovaný mediálny magnát, vplyvný politik namočený v bankových škandáloch a komediant populista. Taliani si majú z čoho vyberať.

Americké akcie niekoľko krát odmietli rast nad 1520 a preferujeme skorý test februárového dna na úrovni 1482. Jediný dostatočný stimul rastu by mohol prísť z Kongresu cez už vyššie spomínanú dohodu o alternatíve k fiškálnemu útesu.