- Grécka tragédia verzus psychologický experiment
- Philip Zimbardo
- 14. august 1971, 9:55 hod.
- Vnútorné determinanty správania
- Situačný tlak verzus dispozičné faktory
- Akú moc má situácia
K spestreniu môže poslúžiť jedna z filmových verzií, prípadne články umiestnené na internete. V takom prípade bude vplyv tej-ktorej aktuálnej situácie na naše myslenie a následne konanie, ešte hmatateľnejší.
Grécka tragédia verzus psychologický experiment
Jadrom článku sú závery zo Stanfordského väzenského experimentu (SVE). Nezanedbateľné pre bežný život najmä v negatívnom smere ku skupinám, jednotlivcom, ale jednoznačne aj k sebe samému. SVE bol realizovaný za účelom psychologickej štúdie pre profesionálne účely. Nemálo záverov bolo zverejnených až po rokoch, nakoľko experiment sa hneď od začiatku stretával s problémom z etickej oblasti aj keď s bezpochybnou „reálnosťou imitujúcich možností“. Z dôstojného prostredia Stanfordskej univerzity a plánovaného vedeckého experimentu vzišiel záver s prvkami gréckej tragédie.
Philip Zimbardo (87 rokov)
Zimbardo ako hlavný protagonista, po rokoch priznáva, že bol prekvapený svojou ochotou prekročenia miery etiky, za účelom pokračovania experimentu. Psychológ – profesionál, ako vedúca osobnosť experimentu, začal po pár dňoch rozmýšľať ako „skutočný riaditeľ väznice“. Došiel až tak ďaleko, že keď sa dozvedel o možnej vzbure väzňov, týchto chcel dať previezť do skutočného väzenia. Dokonca sa dostal do konfliktu s väzenským dôstojníkom, ktorý jeho požiadavku odmietol. „Začínal sa viac vžívať do funkcie riaditeľa väzenia, ako bolo prípustné“. Začínal byť presvedčený o svojej neomylnosti. Za pozornosť stojí, že v roku 2002 bol zvolený na jeden rok (volebné obdobie) do funkcie prezidenta Americkej asociácie psychológov.
Za nedostatočnú informovanosť (zo začiatku) verejnosti je možné považovať skutočnosť, že SVE pre jeho prebiehajúcu brutalitu bol v odborných kruhoch považovaný za neetický. Práve z dôvodu surovosti dozorcov, ktorá prekračovala hranice ľudskosti, bol Zimbardo nútený SVE po piatich dňoch ukončiť. Potrebné je spomenúť, že k tomuto kroku významnou, ak nie najväčšou mierou prispela jeho priateľka, ktorá ho priamym spôsobom upozornila na prebiehajúcu beštiálnosť.
Pre účely komplexnejšieho pohľadu o SVE, odporúčam preštudovať dostupný materiál na internete. Nie je v možnostiach ani účelom tohto článku uviesť všetky skutočnosti. Za zmienku stojí článok Zimbarda, ako hlavného protagonistu – „Spomienky na Stanfordský väzenský experiment: akú moc má situácia“.
V krátkosti uvediem priebeh, zámer a závery zo SVE. Pre odľahčenie je možná aj cesta pozretia na túto tému spracovaných filmov. Experiment z roku 2001, The Experiment z roku 2010, alebo The Stanford Prison Experiment z roku 2015. Každý film je kvalitný s dostatočnou výpovednou hodnotou. Každý je ale aj v niečom odlišný. Vec pohľadu. Z diváckeho hľadiska je pravdepodobne najatraktívnejším filmom The Experiment z roku 2010. Skutočne populárne herecké obsadenie ponúka kvalitný divácky zážitok, umocnený skutočnými udalosťami a výskumom. Adrien Brody a Forest Whitaker, ako dvaja hlavný protagonisti, doslovne excelujú vo svojich roliach väzňa a hlavným dozorcom.
14. august 1971, 9:55 hod.
Kalifornské mesto Palo Alto, sa stalo svedkom reálneho zatknutia dobrovoľných väzňov SVE. Vtedy ešte stále mierumilovných študentov, ktorí boli vybraní za účastníkov experimentu a náhodne (losovaním) určení za väzňov, zatkla skutočná polícia. Presne podľa naplánovaných inštrukcií Zimbarda.
SVE, ktorý bol naplánovaný na dvanásť dní, bol po piatich ukončený. Do SVE bolo z cca 100 uchádzačov, vybraných 24 dobrovoľníkov. Losovaním boli rozdelený na dve skupiny – dozorcov a väzňov. Priameho experimentu sa aktívne zúčastnilo po 9 dobrovoľníkov na každej strane a šiesti uchádzači ostali v úlohe náhradníkov. Finančný benefit bol vo výške 15 USD pre každého aktéra za každý deň. Väzni sa museli naučiť a dodržiavať 17 pravidiel.
Už na druhý deň vypukla vzbura väzňov, ktorí sa ohradili proti neadekvátnemu správaniu dozorcov. Hlavnou príčinou bolo počítanie medzi polnocou a ránom. Vzbura vzbudila túžbu dozorcov po pomste a po striktnom dodržiavaní pravidiel. Tieto prikazovali vykonávať až za hranicou ponižovania ľudskej dôstojnosti s pridávaním čoraz sofistikovanejších trestov. Jednoducho hľadali hranicu neprekročenia vopred určených pravidiel.
Môžu nastať určité pochybnosti ako mohli dozorcovia neprekročiť pravidlá SVE (napr. absolútny zákaz fyzických trestov) a predsa sa ich správanie dalo posudzovať ako brutálne. Uvedené objasním dvomi príkladmi. Prvým z nich je, kedy dozorcovia prevádzali väzňov s kapucňami na hlavách za hrubého osočovania a urážok z cely do cely. Vytvárali pred jednotlivými väzňami dojem spolupráce s dozorcami. Takýto postup okrem ponižovania ľudskej dôstojnosti ešte viac naštrbil už aj tak slabú dôveru medzi spoluväzňami.
Druhým bola tá skutočnosť, že „menej problémovým väzňom“ neboli odoprené základné hygienické podmienky ako WC a pod. Problematickým väzňom na podobné činnosti slúžilo len vedro, ktoré ostávalo nevyprázdnené v miestnosti kde sa stále nachádzali. Miera zavádzania „trestov“ mala eskalujúcu tendenciu a bolo len otázkou času, kedy dozorcovia prekročia zákaz tých fyzických.
Po rokoch Zimbardo uvádza, že sám sebou bol neprípustne vtiahnutý do deja experimentu. SVE bol realizovaný v suteréne katedry psychológie Stanfordskej univerzity. Za zmienku stojí uviesť skutočnosť, že do zrušenia SVE (po piatich dňoch), bolo potrebné z psychických problémov nahradiť 5 aktérov. Samozrejme väzňov.
Vnútorné determinanty správania
Pri vyhodnocovaní sa rúcali všetky rozhodujúce determinanty výchovy človeka – sociálne prostredie, náboženské vyznanie, vzdelanie a pod. Pod vplyvom sociálnej skupiny – odovzdaním presne špecifikovanej moci, sa stali z mierumilovných ľudí dozorcovia, ktorí popreli všetky povahové črty ľudskosti.
Situačný tlak verzus dispozičné faktory
Myslím, že objasňovať podnadpis – „Situačný tlak verzus dispozičné faktory“ do praxe obchodníka čo je v tomto prípade cielená skupina čitateľov, nie je príliš potrebné. Situáciu nám určuje jednoznačne trh pod vplyvom fundamentálnych a geopolitických správ a v nemalej miere aj vstupy a výstupy skutočne veľkých „hráčov“. Tieto skutočnosti jednoducho neovplyvníme.
Dispozičné faktory sú nám vrodené a niektoré sa vieme naučiť. Niektoré vieme usmerniť, alebo dokonca sa zlepšiť až na profesionálnu úroveň. Pre obchodovanie potrebujeme skutočnú – expertíznu intuíciu, skutočné ovládanie duševného prostredia, disciplínu, trpezlivosť a pod.
Akú moc má situácia
Ako ukázali výstupy SVE, sme veľakrát a možno aj proti svojmu presvedčeniu vtiahnutí pod vplyvom situácie do niečoho čo nie je v náš prospech. Dovolím si tvrdiť, že aj do obchodov. Pri nedodržaní stratégie, pod vplyvom benevolentnejšej disciplíny, alebo pri strate trpezlivosti. Je len na každom jednotlivcovi ako sa vie, alebo ako sa naučil s takýmito situáciami vysporiadať. Trhy sú ešte viac neúprosnejšie ako boli dozorcovia počas SVE a vždy nám to dajú pocítiť.
Predpokladám, že pri silnejších individualitách väzňov by bolo možné v SVE ešte pokračovať. Netvrdím, že tam boli slabí jedinci. To určite nie, boli to zväčša študenti s najväčšou pravdepodobnosťou s primeranou psychickou odolnosťou. Za úvahu by stála myšlienka, ako by SVE prebiehal keby na jednej strane – na strane dozorcov bola väčšinová skupina ľudí doslovne s pacifickým postojom k životu a na strane väzňov, by boli chlapci vychovávaní v uliciach Bronxu. Toto sa ale môžeme len domnievať.
Faktom je, že po otvorení objednávky sme na trhoch vtiahnutí do situácií, ktoré jednoducho nevieme ovládať. Potrebujeme sa riadiť našimi money, risk manažmentmi a disciplínou. Nebyť podriadený trhu, ktorý je jednoznačne neúprosný čo i len pri najmenšom vybočení z našich pravidiel.
Okamžite po otvorení našej objednávky sa podmienky trhu menia každou stotinou sekundy. V tomto období ešte rýchlejšie. A taktiež sa mení aj naše myslenie. Pokiaľ sme zodpovedný a máme skúsenosti, tak vieme, že nášmu mysleniu musíme „šéfovať“ my a nie ono nám. Niekedy (väčšinou) je to skutočne ťažké.
Experiment prebiehal v kolektíve inteligentných ľudí a aj napriek tejto skutočnosti zlyhali. S výnimkou jeden študentky psychológie. Pritom je možné konštatovať, že skupina ľudí by teoreticky mala byť odolnejšia voči situačným vplyvom ako jednotlivec. V takomto prípade, je potrebné si uvedomiť, aké je obchodovanie náročné a akým tlakom musíme odolávať. Väčšinou obchodovanie realizujeme samy bez spolupráce s inými a nikto nám nepovie, že práve ideme urobiť veľkú chybu. ... a o to viac si je potrebné uvedomiť náročnosť obchodovania a vecí s ním súvisiacich.
Vladimír Beszédes
