Cenová manipulácia
Kryptomeny sú tu už jednu dekádu a až teraz sa začínajú vytvárať rôzne regulácie a sprísnenia ohľadom všetkého čo má niečo spoločné s kryptomenami. Bohužiaľ špeciálne na trading sa žiadne regulácie nevzťahujú, pretože je to anonymné a keď sa na dennej báze hrájú pump&dump hry na shitcoinoch (kryptomeny s malou kapitalizáciou zväčša iba pár miliónov dolárov), tak sa to nemá ako dokázať. Ak niekto začne nakupovať niekoľko percent či dokonca desiatky percent trhovej hodnoty celého shitcoinu, tak pekne tú cenu vyženie a potom si stačí iba vybrať peniaze a tí čo začali naskakovať počas rastu zažijú silný pád daného coinu.
Negatívny environmentálny dopad
Kryptomeny sú celkovo virtuálne. Každá transakcia tak potrebuje byť verifikovaná cez systém ťaženia. Väčšina kryptomien používa systém „proof of work“ (ktorý používa aj Bitcoin). V tomto procese musí každá transakcia prejsť cez sieť ťažiteľov a to je dôvod prečo systém spotrebuje toľko energie (elektriny). Odhaduje sa, že celková spotreba na ťaženie Bitcoinu je 66.81 TWh. Ak by to bol štát, tak je 42. najväčší spotrebiteľ elektriny na svete väčší než štáty ako Švajčiarsko či Kolumbia.
Financovanie terorizmu či pranie peňazí
Jedna Američanka bola obvinená z prania peňazí cez Bitcoin a iné kryptomeny vďaka čomu financovala pomoc ISIS. Získala viac ako 85 000 dolárov, ktoré použila na kúpu kryptomien a cez decentralizovanú sieť ich darovala ISIS. Vďaka anonymite, globálnemu dosahu, rýchlosti transakcie, lacným poplatkom za transakciu a ľahkosti použitia sú decentralizované kryptomeny veľmi lákavé pre teroristov, organizácie na pranie peňazí a kriminálnikov. Na druhú stranu, v ilegálnych aktivitách sa používa oveľa menej objemu v kryptomenách oproti 2 biliónom ($2 trillion) v dolároch.
René Remšík