V poslednej dobe upravili FED aj ECB svoj inflačný cieľ 2% ročne, s tým že cifra 2% naďalej zostáva ale už nie je cieľom udržiavať infláciu do 2% ale v skratke držať priemernú infláciu 2%. Takže inými slovami, ak bol donedávna rast inflácie pod 2%, tak teraz je cieľom centrálnych bánk tak vysoký rast indexu spotrebiteľských cien, aby sme sa priemerom dostali na bájne 2%. Prečo je tomu tak a nežijeme naopak v deflácii?
Čo je to inflácia?
Sú rôzne pohľady na to ako zadefinovať infláciu (defláciu). Klasická ekonómia hovorí, že inflácia (deflácia) je rast (pokles) množstva peňazí v obehu ale moderný výklad je, že inflácia (deflácia) je rast (pokles) cenovej hladiny meranej cenovým indexom. EU používa metodiku HICP (Harmonised Index of Consumer Prices), ale používajú sa aj iné indexy, napríklad na výpočet valorizácie dôchodkov sa na Slovensku používa “dôchodcovská inflácia” a britské vládne dlhopisy upravované o infláciu index-linked GILTs používajú na výpočet RPI (Retail Prices Index), ktorý je pri väčšine meraní vyšší ako bežné CPI alebo HICP. Problematikou presnosti merania inflácie sa zaoberá aj ČNB. Nedávno na svojej stránke zverejnila blog Jana Šolca “Jak pandemie změnou vah spotřebního koše ovlivnila inflaci”, ktorý určite odporúčam si prečítať. Nech je akákoľvek inflácia, rôznymi metodikami môžeme dostať a pravdepodobne dostaneme vždy iné percento a každý to na svojej peňaženke, majetku a celkovo finančnej kondícii pocíti inak.
Čo to znamená pre bežného človeka?
Vôbec nie je pravda, ako sa často tvrdí, že inflácia vytrestá najviac tých, čo majú veľa peňazí, lebo tí čo nemajú úspory nemajú o čo prísť. V prvom rade, čo je to veľa peňazí? Pre každého je to iná suma. Mimochodom, naozaj bohatí ľudia určite nedržia väčšinu majetku v hotovosti ale v aktívach, takže prípadná inflácia pre nich nie je až taký strašiak. Naopak chudobní ľudia nemajú tak veľa aktív, ak nejaké vôbec majú, zvýšenú infláciu CPI pocítia oveľa negatívnejšie lebo za všetko budú platiť viac a nejaký čas to potrvá, kým ich mzda doženie infláciu.
Ak aj rast miezd chudobnejších ľudí dorovná rast CPI (HICP), narážame na ďalší problém. CPI nie je presný ukazovateľ, každý človek má v realite iný spotrebný kôš, a teda každého reálne individuálne CPI je odlišné. Závisí od toho, čo človek nakupuje. V grafe z komentára hlavnej analytičky českej Raiffeisen Bank Heleny Horskej v časopise Forbes je vidieť, že regulované ceny často rastú viac ako neregulované. Keďže výdavky chudobnejších ľudí sú často z väčšej časti ako u bohatších ľudí tovary a služby s regulovanou cenou, ich mesačné výdavky pri inflácii rastú v percentuálnom vyjadrení výrazne viac ako výdavky bohatých ľudí, ktorých oveľa väčšiu časť výdavkov tvoria tovary a služby bez cenovej regulácie. Hovoríme iba o regulovaných cenách, ceny diktované štátom sa do HICP nepočítajú.
Samozrejme, negatívne to pocítia aj tí, čo držia relatívne vysokú sumu peňazí na bežnom účte a v hotovosti. Ak niekto drží na účte 10 000 EUR počas konštantnej inflácie 5% a chce udržať kúpnu silu svojich úspor, potrebuje za rok pridať k úsporám ďalších 500 EUR. Ďalší rok by to bolo 5% z 10 500 EUR a tak ďalej. Obyčajné zložené úročenie. V tabuľke môžete vidieť ekvivalent dnešných 10 000 EUR o X rokov pri rôznej konštantnej inflácii a percentuálne znehodnotnie peňazí za daný čas (o koľko menej toho dokážem o X rokov nakúpiť za tých istých 10 000 EUR v hotovosti).
Ako ste si už určite všimli, v poslednom stĺpci som za CPI dosadil -1%, čiže by sa jednalo o jednopercentnú defláciu a záporná strata hodnoty je samozrejme kladný rast hodnoty. Čo je veľmi zaujímavé ak si na tridsiate narodeniny odložíte na 50 rokov rovnakú sumu v mene s infláciou 2% a v mene s defláciou 1%, tak do vašej osemdesiatky stratí suma v inflačnej mene 62.85% svojej pôvodnej hodnoty a suma v deflačnej mene získa na hodnote 65.29%.
Deflačný tlak technologického pokroku
Ako je však možné, že napriek inflácii si ľudia môžu dovoliť toho z roka na rok viac? Jednoducho tak, že platy (cena práce) rastú dlhodobo výraznejšie ako ceny v obchodoch. Technologický pokrok prináša deflačné tlaky. Ak centrálna banka svojimi zásahmi bráni nástupu deflácie, deflačné tlaky sa môžu prejaviť aj bez toho aby k nej došlo napríklad tým, že rastie kúpyschopnosť obyvateľstva. Tak ako to spomínala Helena Horská vo svojom komentári, za posledných 20 rokov stúpla priemerná nominálna mzda v ČR o zhruba 200%, pričom priemerný Čech si toho dokáže zo svojej výplaty kúpiť o 75% viac ako pred dvadsiatimi rokmi. Platy rástli rýchlejšie ako ceny v obchodoch - rástla kúpyschopnosť. 
Prečo je vlastne technologický pokrok deflačný? Ak vieme určitý produkt alebo službu predávať pri určitých nákladoch a vyvinieme lepší proces, budeme vedieť znížiť cenu alebo zvýšiť kvalitu, čo by vyvolalo zase tlak na pokles cien statkov rovnakej ceny ale nižšej kvality. Kto nedokáže konkurovať skončí. To ale nemusí znamenať krach. Napríklad Nokia, dodnes známa hlavne legendárnymi mobilnými telefónmi, stále existuje a je jednou z top technologických firiem v oblasti telekomunikácií a je jedným z popredných výrobcov 5G infraštruktúry. Fujifilm tiež narozdiel od Kodaku dokázal prežiť prechod z kinofilmu na digitál a doteraz existuje. Ponechal si aj sekciu filmov a má v portfóliu aj instantné fotoaparáty a mini tlačiarne Instax.
Kto profituje z inflácie?
Prečo potom nežijeme v deflačnej ekonomike? Lebo inflácia pomáha dlžníkom. Zadlženým vládam celého sveta len a len vyhovuje inflácia aby v nej utopili svoje dlhy, dlhy zombie firiem a hypotéky ľudí, ktorí išli do hypotéky úplne nadoraz pri fixáciách okolo 1% a keby im teraz zdvihli sadzby, tak by v lepšom prípade museli jesť čínske instantné polievky. Inflačná daň takto prerozdeľuje peniaze od tých čo nejaké majú a tých, čo žijú z ruky do úst k tým, čo sú zadlžení. To nie sú iba finančne negramotných ľudia alebo ľudia s nešťastným životným osudom ale často aj finančne dobre situovaní ľudia, ktorí si dokážu v banke požičať za veľmi výhodných (výhodnejších ako pre bežného smrteľníka) podmienok napríklad na investície do nehnuteľností alebo podnikania.
Z pohľadu človeka je a prvý pohľad jedno, či dostane vyššiu výplatu alebo budú klesať ceny v obchodoch. Však obidvoch prípadoch si môže zo dňa na deň dovoliť kúpiť viac. Nové peniaze však so sebou prinášajú cantillonov efekt - to znamená, že najviac z nich profitujú tí čo sa k nim dostanú ako prví. Kto sa k nim dostane prvý záleží podľa toho ako vznikne “konkrétny peniaz”. Či je to vládny dlhopis, ktorý nakúpi v aukcii nejaká finančná inštitúcia, od ktorej ho odkúpi centrálna banka, či to je korporátny bond, či to je MBS (Mortgage Backed Securities) s podobným kolobehom, či to je nejaký typ nepodmieneného príjmu financovaného novými peniazmi, alebo niečo iné. Tí čo sa k peniazom dostanú poslední, tí na tom najviac stratia. Kým sa k nim nové peniaze dostanú, trh stihne zareagovať zvýšením cien, ktoré pre nich platia rovnako ako pre tých, ktorí už nové peniaze majú.
Dlhový problém
Ak by začali dlhodobo klesať ceny a rásť hodnota peňazí a súčasný peňažný systém by sa stal deflačným, tak neviem čo iné by čakalo na globálne dlhové bremeno ako obrovská vlna krachu. Hromadu dlhov by s klesajúcimi nominálnymi a rastúcimi reálnymi príjmami zrazu nemal kto z čoho splácať. Centrálne banky nemajú inú možnosť ako udržiavať infláciu a dúfať, že sa im to nevymkne spod kontroly. Jediný únik by bol prechod na nový monetárny systém, čomu sa jedného dňa tak či tak nevyhneme. Žiadne peniaze tu niesu navždy.
Preto jediné čo nám ostáva je, individuálne sa chrániť pred infláciou. Tradične sa na tento účel používalo zlato a striebro, dnes už mnohí na tento účel začínajú používať Bitcoin a iné kryptomeny, ak si to môžete dovoliť môžete investovať do nehnuteľností alebo zberateľských predmetov. V bežnom živote môžete nakupovať určité tovary do zásoby alebo namiesto šetrenia na auto si ho zobrať na leasing, to isté platí o drahšej elektronike. Na prvý pohľad to vyzerá pekne, akonáhle by sa však svet dostal do deflácie, tak splácate každý mesiac drahšie a pritom stále to isté auto. Preto centrálne banky nechcú za žiadnych okolností dopustiť defláciu.
Záverečné zhrnutie
Záver je ten, že v dnešnom politicko-ekonomickom systéme je dlhodobá deflácia jednoducho nemožná, s príchodom CBDC to bude ešte horšie, a preto je na každom z nás aby sme držali svoje dlhodobé úspory v aktívach, ktoré sú odolné voči inflácii a naopak aby naše prípadné dlhy neboli príliš vysoké a boli v inflačnej mene.
Michal Lukáč