O Rusku, Obamovi a ECB

Aj keď rusko-ukrajinský konflikt vyzeral počas víkendu a pondelka veľmi zle, nakoniec sa situácia dočasne stabilizovala. Včera totiž ruský prezident Putin povedal, že vojenské cvičenie na západe krajiny sa ukončuje podľa plánu a tiež povedal, že nemá v záujme anektovať polostrov Krym. Nakoniec dodal, že použitie vojska by bolo len krajným riešením. Vďaka jeho slovám sa podarilo indexu SP500 včera vzrásť o 1,5%, pričom index Russell 200 sledujúci malé spoločnosti zaznamenal rast až o 2,7%, čo je najsilnejší prírastok za posledný rok.

Akciám v raste neublížila ani správa o pláne Obamu na malú daňovú reformu. Aktuálne je v US daň z korporátnych ziskov na úrovni 35%, čo je najvyššia daňová sadzba vo vyspelom svete. Obama by ju rád znížil, no otázkou je, ako to zaplatiť. Preto navrhol možnosť získania 276 mld. USD počas nasledujúcej dekády tým, že zastaví zneužívanie rôznych medzier v daňových zákonoch, ktoré následne dovoľovali niektorým firmám platiť jednociferné dane. Napríklad farmaceutické spoločnosti sa snažia presunúť si daňové sídla do Írska, technologické spoločnosti predávajú svoje cloudové služby mimo US alebo ak si zahraničné spoločnosti požičiavajú v US. To všetko znižuje daňové príjmy. Ak by tento plán vyšiel, mohla by byť korporátna daň znížená na 28%, čo by určite pomohlo v zakladaní nových firiem. Lobby tých existujúcich je ale oveľa väčšia a preto nebude jednoduché takéto zmeny presadiť.

Reálna daňová sadzba, ktorej väčšina US korporácii čelí, je ale podľa analytikov Goldman Sachs až na úrovni 39% (ide o vážený priemer daňových sadzieb federálnej a štátnej dane). Reálna efektívna daňová sadzba ale bola k 2Q 2013 len na úrovni 30%, čo znamená, že takú výšku dane, ako by mala reálne platiť, nemala v priemere žiadna spoločnosť indexu SP500 za posledných 45 rokov.



Dnes na finančných trhoch určite nebude top témou daňová politika, ale výsledky US ekonomiky v podobe ISM nevýrobného sektora a ADP zamestnanosti. Očakáva sa, že súkromný sektor vytvoril vo februári 155 tis. pracovných miest po predošlom výsledku 175 tis. miest. Zlé počasie stále obmedzuje výkonnosť ekonomiky. Horší údaj sa očakáva aj od prieskumu nákupných manažérov v nevýrobnom sektore. Index by mal poklesnúť na 53,5 z 54,0 v januári. Oba indikátory sa považujú za dôležité ukazovatele stavu US ekonomiky a preto budú dnes pozorne sledované. ADP sa očakáva o 14:15, ISM nevýrobného sektora o 16:00.



Makroekonomické výsledky z US posledné dva mesiace končia katastrofálne, čo je prejavom spomínaného zlého počasia v US. Krajinu totiž zasiahla arktická zima. Veľmi zlé výsledky dokumentuje aj index ekonomických prekvapení. Ten sleduje to, či sú výsledky z US nad alebo pod očakávaniami. Zatiaľ dno na tomto indikátore nevidíme, čo znamená, že zhoršovanie situácie môže ešte pokračovať.



Ak dnešné výsledky z US skončia lepšie, malo by to pomôcť hlavne menovému páru USDJPY, ktorý má priestor na „dobehnutie“ rastu US akcií, teda na postup. Hlavnou rezistenciou na páre je úroveň 102,70/80, na ktorej prelomenie čakáme. Naopak slabšie výsledky by mali poslať pár k suportu 101,70 pred 101,20.



Kým dnes bude vývoj hlavne o US dátach, zajtra sa pozornosť sústredí na zasadnutie ECB. ECB by základnú úrokovú sadzbu meniť nemala, no stále sa hovorí o tom, že ECB bude ďalej v menovej politike stimulatívna. O tom, či je to potrebné, sa dozvieme z nových makroekonomických projekcií, ktoré ECB zverejňuje. Po prvý krát by mali byť zverejnené projekcie inflácie na rok 2016.

O možnostiach, čo by ECB mohla robiť, sa diskutuje pomerne často. Štandardne sa hovorí o troch scenároch:

1.    Zastavenie sterilizácie likvidity dodanej programom SMP. Výhodou je, že je to jednoducho realizovateľná operácia na dodanie likvidity, pričom banky ju nemôžu len tak vyplatiť ako LTRO. Nevýhodou je samozrejme to, že by išlo o „tlačenie peňazí“, no Bundesbanka povedala, že je to pre ňu akceptovateľné. Ak by s tým ECB prišla, dá sa očakávať pokles eura a pokles úrokových sadzieb.

2.    Zníženie depozitnej sadzby do záporného pásma. Výhodou je, že by tento krok okamžite znížil úrokové sadzby a ukázal by, že ECB nemá žiaden strach s radikálnych krokov. Tiež by to ukázalo, že ECB je odhodlaná bojovať s deflačnými rizikami. Výsledkom by bol silný pokles eura, pretože by to ukázalo na vážnosť deflačného výhľadu. Nevýhodou procesu je, že záporná depozitná sadzba nerieši otázku nízkeho objemu poskytnutých úverov.

3.    Program na dodávanie likvidity aka funding for lending. Zavedenie novej facility, ktorá by dodávala likviditu výmenou za sekuritizované úvery by priamo podporovala úverový trh, no vzhľadom na veľmi malý trh s týmito cennými papiermi je realizácia otázna. Pre euro by išlo o pozitívnu správu, pretože by tento krok mal podporiť ekonomický rast.

O tom, čo má v pláne ECB, sa dozvieme viac už zajtra. Kroky resp. ich absencia bude určite viditeľná aj na kurze menového páru EURUSD.