Akou firmou bol Wirecard?
Wirecard zo začiatku poskytoval spracovanie platieb pre online gambling a pornostránky, začal skupovať menšie firmy z odvetvia, neskôr v roku 2006 sa mu podarilo kúpiť menšiu banku XCOM Bank AG (neskôr Wirecard Bank). Wirecard sa vypracoval na svetového hráča v businesse so spracovaním platieb a spolupracoval s firmami ako Visa a Mastercard. Nie celý Wirecard ale iba Wirecard Bank bola regulovaná ako finančná inštitúcia, na materskú firmu sa prihliadalo ako na fintech spoločnosť, e-money institution, a preto neboli pod takým prísnym dohľadom.
Prvé podozrenia
Podľa Financial Times, ktoré sa celej kauze venovali od roku 2015, vzbudili podozrenie už finančné reporty za roky 2008, 2015 a 2016, kde niektorí novinári, investori a analytici začali upozorňovať na určité nezrovnalosti. Od začiatku bola podozrivá hlavne pobočka v Singapure, nie všetky výkazy sa zhodovali s tými u matky v Nemecku.
Mnohé transakcie boli menej transparentné a určitým spôsobom divné. Napríklad pri akvizíciách lokálnych firiem platil relatívne veľkú časť vopred. V decembri 2011 Wirecard oznámil kúpu singapurskej spoločnosti Systems@Work za 34 miliónov eur cash, 13M v budúcich ziskoch a prebratí 12M záväzkov. Avšak 13 miliónová platba odišla už v októbri 2010.
Nebola to jediná zvláštna akvizícia, v decembri 2012 Wirecard prebral Trans Infotech, firmu pôsobiacu v juhovýchodnej Ázii, kde zaplatil 17 z 21 miliónov eur vopred. Pri odkupe PT Aprisma Indonesia zaplatil Wirecard neuveriteľných 26 mesiacov vopred. Mnohé platby boli klasifikované ako investícia do vzťahov so zákazníkmi, prakticky kupovanie si zákazníkov (zákazník pri platbe kartou väčšinou nevie, ktorá firma spracúva platbu), a účtovne takto rástla hodnota nehmotného majetku.
Dianie v posledných rokoch
Všetky vyššie spomenuté fakty boli publikované ešte v roku 2015. Nič však nebránilo tomu aby septembri 2018 Wirecard nahradil Commerzbank v indexe DAX 30. Vtedy by asi nikto netipoval, že cena akcií WDI je na úplnom maxime a už bude iba klesať.
Zlom prišiel začiatkom roku 2019, keď do singapurskej pobočky nabehla razia s podozrením, že tržby a zisky z rôznych ázijských operácií sú vymyslené. Ako jeden z podozrivých bol menovaný šéf medzinárodného reportingu vo Wirecarde Edo Kurniawan. CEO Markus Braun to celé zľahčoval ako problém lokálnej pobočky a vyhováral sa na príliš rýchly rast spoločnosti. Sľúbil, že sa zlepšia v oblasti compliance a blablabla… 
Keďže sa tomu v tom čase už venovali médiá, zasiahlo to aj obchodovanie akcií, tie klesli z hodnoty okolo 170 eur na menej ako 100. Wirecard sa bránil, stále opakoval, že ide o očierňovanie a zažaloval Financial Times. Následne zasiahol nemecký regulátor BaFin a na dva mesiace zakázal shortovať akcie Wirecard, čo ich cene celkom pomohlo.
Vymyslení klienti
Po žalobe sa Financial Times rozhodli koncom roka 2019 brániť okrem iného aj zverejnením niektorých dokumentov, ktorými disponovali, interných finančných reportov Wirecardu z rokov 2016 a 2017. Tie obsahovali viaceré nové informácie.
Wirecard nielen skupoval menších spracovateľov platieb ale s mnohými firmami aj uzatváral partnerstvá, v podstate tie firmy robili pre Wirecard, ktorý celý systém zastrešoval. Jednou z takých firiem bola dubajská spoločnosť Al Alam Solutions. Tá nemala zmluvu s Visou ani s Mastercardom, podľa medializovaných informácií zamestnávala jednociferný počet zamestnancov ale akýmsi záhadným spôsobom mala aj tak na svedomí zhruba polovicu zisku Wirecardu za rok 2016. Zaujímavé.
Ešte zaujímavejšie to začne byť, keď sa vrátime k spomínaným dokumentom. Tie hovoria o platbách v hodnote 350 miliónov eur smerovaných cez Al Alam, ktoré pochádzajú od jeho 34 top klientov. FT sa snažili skontaktovať so všetkými 34 firmami, o Al Alam nepočuli v žiadnej s firiem čo odpovedali (15), iba 4 z nich v tom čase používali vôbec Wirecard. Ostatné firmy boli už mimo businessu (8), neodpovedali (6) alebo ich nevedeli novinári vôbec vypátrať(5). Viaceré z nich ponúkali rôzne predplatené karty, kupóny, niektoré tiež spracúvali platby ale Wirecard ostal verný tradícii a nájdeme tam aj online stávkovú kanceláriu a “Gay porn affiliate marketing”.
Ako to mohlo tak dlho fungovať?
Každé hospodárske výsledky verejne obchodovaných spoločností musí “posvätiť” audítor, zväčša sú to firmy veľkej štvorky. V tomto prípade bol audítor, ktorý sa na to roky nečinne pozeral, spoločnosť Ernst & Young. Tá prestala odvracať zrak až tento rok, keď si niekto všimol, že na účtoch akosi chýba zhruba 2 miliardy eur z balance sheetu (cca štvrtina majetku) a odmietli im podpísať hospodárske výsledky. A to tiež nebolo len tak. Bohvie, či by si to v EY všimli, keby na to neupozornil mimoriadny audit KPMG, ktorý si Wirecard objednal aby očistil svoje meno.
Prečo to v EY neodhalili skôr je dobrá otázka ale tento rok sa im už niečo podobné stalo. Zhruba pred dvoma mesiacmi oznámil britský úrad Financial Reporting Council, že preveruje finančné uzávierky NMC Health, najväčšieho súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v Spojených Arabských Emirátoch, za rok 2018. Tí v marci priznali, že majú skrytý dlh vyše 4 miliardy dolárov… Rovnako zle je na tom najväčšia čínska sieť kaviarní Luckin, kde boli predmetom falšovania transakcie na strane príjmov aj výdavkov.
Ešte nie je koniec
V celej kauze pomaly pribúdajú obvinenia, od 23.6.2020 je Markus Braun vo väzbe a asi sa tak skoro nedostane na slobodu. Ďalšou zaujímavou postavičkou celého príbehu je COO Wirecardu, Rakúšan s nie úplne rakúskym menom, Jan Marsalek, ktorému sa zatiaľ darí utekať. Verím, že sa ešte vyplavia na povrch ďalšie zaujímavé informácie. Už teraz by sa o tom dala napísať kniha, alebo natočiť dokument, tak snáď sa dočkáme.
Michal Lukáč
