Příspěvek se nahlašuje...
29.7. stress testy europskych bánk, ktoré sú vo "výbornom " stave.. Najrizikovejšia Deutsche bank, ak by tá rachla, bolo by to horšie ako Lehman brothers a narobilo by to problémy všetkým svetovým bankám.
The International Monetary Fund (IMF) issued a damning 63-page report on the German banking and insurance sector yesterday. It is a long and thorough report, with the key point buried on page 42: “Deutsche Bank appears to be the most important net contributor to systemic risks in the global banking system.”
Then, the U.S. Federal Reserve said that the U.S. subsidiary of Deutsche Bank was one of two banks (the other was Santander) that failed an annual stress test. Deutsche Bank failed the same test last year, and while the Fed noted that the U.S. subsidiary had strengthened its capital position since its previous failure, it said there was still much more work to be done. The markets punished Deutsche Bank, already reeling from Brexit, forcing shares down at one point to their lowest level in 30 years.
....Deutsche Bank is showing signs of that weakness more than any other German institution right now. Last year, Deutsche Bank posted a net loss of roughly 6.7 billion euros, or $7.4 billion. Deutsche Bank’s chief financial officer told CNBC that he did not expect Deutsche Bank to find its way back into the black until 2018 at the earliest. Deutsche Bank’s first quarter report for 2016 said revenue was down 22 percent year-over-year – and that’s compared to a year when the bank took a 10-figure loss.
In just the last year, Deutsche Bank has laid off tens of thousands of workers and has seen rating downgrades from both Fitch and Moody’s on its long-term debt and its deposit ratings. Deutsche Bank is also sitting on $41.9 trillion (not a typo) worth of derivatives, an inheritance no doubt from its pre-2008 activities, and perhaps even its post-2008 activities. The crisis is no longer invisible. The IMF, Germany and the markets all see it.
https://geopoliticalfutures.com/signs-o ... sche-bank/
Británia kýchla, Taliansko prechladlo
Najväčším problémom európskej ekonomiky sú jej banky. Stáročia sú financie európskych krajín založené na pôžičkách od bánk a preto si každý štát chráni svoje banky ako oko v hlave. Po prepuknutí krízy sa zistilo, že sotva niekde inde na svete nájdeme nafúknutejšie a neefektívnejšie banky ako v Európe.
Za posledné roky sa ich stav ešte zhoršil. Objem zlých úverov presiahol sumu €500 miliárd a pokračuje v raste, najmä v krajinách európskej periférie. A tak nie je náhoda, že panika súvisiaca s Brexitom opäť odhalila najslabšie ohnivko v reťazi – talianske banky.
Viac ako 10% všetkých talianskych úverov je zlých. Len pre predstavu, v USA ani v čase bankovej krízy tento pomer nepresiahol 5%. Nad krajinou visia zlé úvery v objeme viac ako €200 miliárd euro.
Najväčším problémom je najstaršia banka na svete - Monte Paschi, ktorá je zároveň treťou najväčšou bankou v Taliansku. Cena jej akcií spadla z o svojich maxím o 99,7% pri tom, ako boli akcionári donútení rozrieďovať svoj podiel. To však nemusí byť koniec – CDS hovoria o 65% šanci, že banka skrachuje.
Krach talianskej banky či zhoršenie situácie v celom bankovom sektore krajiny hrozí ďalšími negatívnymi následkami, dokonca možno bankovou panikou.
Boj o európske banky začína
Krajiny eurozóny sa nedávno dohodli na spôsobe ozdravenia bánk v problémoch. Odteraz nebude automatické, aby štáty zachraňovali svoje banky. Totižto veľmi rýchlo by sa mohlo stať, že záchranu budú následne potrebovať aj ony. Preto sa politici dohodli na participácií akcionárov a veriteľov.
Taliansky premiér však nie je príliš naklonený tomu, aby za záchranu platili aj veritelia. V Taliansku totižto až tretinu dlhopisov bánk vlastnia drobní investori. Po tom ako na konci roka mnohí prišli o svoje peniaze v štyroch regionálnych bankách, hrozí, že stratia opäť. S negatívnymi politickými následkami.
Budúcnosť Renziho vlády je totižto postavená na úspechu októbrového referenda o zmene volebného systému. Avšak Renzi už teraz prehráva vo všetkých štyroch posledných prieskumoch verejnej mienky voči populistickému Hnutiu piatich hviezd. Posledné čo chce, je pohnevať si voličov.
Renzi tlačí na vládnu pomoc bankám vo výške €40 miliárd. Merkelová je však zásadne proti – vie, že už teraz je taliansky dlh na hranici udržateľnosti. A tak Renzi kontruje – problémom nie sú talianske zlé úvery, ale Deutsche Bank: „Ak problém zlých úverov stojí jednotku, problém derivátov stojí 100“.
Nečudo, objem derivátových pozícií Deutsche Bank je 20-násobok nemeckého HDP. Už teraz sa krach tejto inštitúcie kótuje cez CDS s pravdepodobnosťou vyše 30%.
Nakoniec tak pokles hodnoty európskych bánk o 80% zo svojich vrcholov ešte nemusí byť konečný.
- Uverejnené: pondelok, 11. júl 2016, 09:40
- Talianske banky sa nachádzajú v kríze so „zlými“ úvermi v objeme 400 miliárd eur
- Záťažové testovanie európskymi orgánmi je naplánované na 29. júla
- UniCredit potrebuje aktíva vo výške ôsmych miliárd eur
Najväčšou témou postreferendového sveta je aktuálne rastúca banková kríza v Taliansku. Tá sa kumuluje už od začiatku tohto roka, keď vstúpili do platnosti nové pravidlá Európskeho bankového dohľadu EBA týkajúce sa riadne nesplácaných úverov.
UniCredit (UCG:xmil), Intesa (ISP:xmil), Monte Paschi (BMPS:xmil), Banco Popolare (BP:xmil) a UBI (UBI:xmil) evidovali koncom prvého kvartálu zlyhané úvery dovedna v objeme 119 miliárd eur. Najväčšiu obavu však, ako zásadná európska banka, vzbudzuje UniCredit.
Taliansky bankový systém ako taký ťažia okovy zlyhaných úverov v súhrnnej hodnote 400 miliárd eur, z ktorých je zhruba 75 percent nekrytých rezervami.
Ďalším spôsobom ako porozumieť talianskej bankovej kríze je prostredníctvom ukazovateľa Texas Ratio. Ten meria objem zlyhaných pohľadávok, vrátene tých po splatnosti viac ako 90 dní, v pomere k hmotnému majetku vrátane rezerv. Ak má tento ukazovateľ hodnotu viac ako 100 percent je to výrazný varovný signál.
Stresové testy sa blížia a banky sú zle pripravené
Aktuálne prekračuje túto hodnotu sedem zo 47 bánk z indexu Euro STOXX 600. Tri z nich sú pritom talianske a tesne pod touto hranicou sa okrem toho nachádzajú dve veľké talianske banky: UniCredit a Intesa.
Na margo toho sa 5.7 objavila správa, že talianska vláda sa snaží získať súhlas európskych regulačných orgánov na využitie Článku 32 Európskej bankovej smernice, ktorý umožňuje dočasnú štátnu pomoc v prípade bankovej insolvencie hroziacej rizikom vyvolania bankovej kríze v krajine.
Záťažové testovanie je naplánované na 29. júl. Len samotný plán kapitálovej injekcie do Monte Paschi má hodnotu troch miliárd eur, pričom k tomu má dôjsť prostredníctvom výkupu nových konvertibilných dlhopisov talianskou vládou cez štátny záchranný fond Atlante.
Pozitívne však je, že zlepšujúce sa makroprostredie v Európe konečne zvrátilo trend rastu zlyhaných úverov v Taliansku. Ziskovosť je ale napriek tomu stále veľmi slabá a banky sú nútené posilňovať kapitál. Z toho teda vyplýva aj citeľná potreba kapitálovej injekcie.
UniCreditu chýba až zhruba osem miliárd eur hmotného majetku. Ocenenie na finančných trhoch je preto veľmi atraktívne a aj my máme tieto akcie v našom portfóliu.
Ostatní členovia eurozóny pravdepodobne nedovolia Taliansku naliať do bánk kapitál inak, ako cez Článok 32, ktorý sa však teraz vzťahuje len na Monte Paschi. Pravidlá nie je možné nakloniť v prospech Talianska ani napriek veľkému rozsahu tamojšej krízy. Dôvodom je aj krach portugalskej banky Banco Espirito Santo, kde straty znášali akcionári a veritelia.
Politické mínové pole môže vyprovokovať ECB k akcii
Je možné, najmä ak sa situácia ešte viac zhorší, že nakoniec sama ECB sa rozhodne vraziť kapitál do talianskych bánk, výmenou za kolaterál. Ak by došlo k zrúteniu tamojšieho bankového sektora, vyvolalo by to totiž dominový efekt v ďalších európskych bankách a finančných inštitúciách. Nedôvera trhov a pokles sentimentu by potom mohli spomaliť hospodársky rast a aj toľko želaný rast cien.
Vzhľadom k tomu, že inflácia je už tesne nad nulou, ďalšia vlna tlaku nadol by mohla prinútiť ECB k akcii. Podľa tejto interpretácie by preto mohla byť centrálna banka pre talianske banky vykúpením, no udeje sa tak pravdepodobne na účet strát akcionárov a veriteľov.
Autor: Peter Garnry | stratég akciových trhov | www.saxobank.sk