Trump konsoliduje svoju pozíciu v republikánskej strane a strana sa začína stavať za Trumpa. Daňová reforma pomôže americkú ekonomiku držať na nohách ale pán prezident poškuľuje po infraštruktúrnych projektoch v Eurázii a zahraničných investíciách. Sám nakoniec svoje miliardy zarobil v staviteľstve a vidí potenciál nového kapitálu a výstavby v krajine. Tok kapitálu do USA bude tlačiť dolár hore. To prestavuje problém nielen pre americký export ale aj pre globálnu ekonomiku, po uši potopenú v dolárových dlhoch. Preto bol témou číslo jedna na Davose dolár a nie Sorošová retardovaná reč, ktorou tapetujú slovenské médiá naše obrazovky a displeje. Slabý dolár vyhovuje ani USA a ani rozvíjajúcim sa trhom. Slabý dolár nevyhovuje Číne, ale hlavne Európe a komplikuje situáciu Európskej centrálne banke. Aj preto Draghi vzlykal nad davosskými výrokmi ministra financií USA o znižovaní hodnoty americkej meny. Dúfam, že sa elity nezačnú chytať pod krky.

V geopolitickej sfére sa po porážke ISIS a utíchnutí ohňostrojov v Severnej Kórei situácia ukľudnila. Americká politická scéna ale horí serióznou zákopovou vojnou medzi demokratmi a prezidentom Trumpom. Tí sa nakoniec odhodlali na pokus o vypnutie vlády v dôsledku dlhového stropu. Bez súhlasu kongresu nebude môcť krajina vytvárať ďalší dlh a tým pádom sa ani financovať. Celý cirkus je spôsobený pre to, aby demokrati strápnili administratívu prezidenta, ktorého neznášajú. V skutočnosti nikto neočakáva, že USA dá svoje finančné maniere do poriadku. Ak by sa dlhodobo zastavila tvorba dlhu, celá dlhová sústava a finančný systém by skolaboval. Nemožnosť vytvárať nový dlh pre správu starého dlhu by svetu ukázal to, čo politická elita dobre vie ale pred ľudmi nespomenie. Štátne dlhy sa nikto nikdy splatiť nechystal a nechystá.

Trump zjednocuje republikánov a poškuľuje po Ázii

Je ironické, čo strana stvára, po tom, čo dali Obamovi vychutnať si náraz na dlhový strop za jeho panovania. Aj vtedy, ako každý raz, sa dlhový strop jednoducho posunul a veselo sa ide ďalej. Republikáni sa s Trumpom konečne zmierili a začínajú mu pomáhať. Vidia, že Trump vyvíja iniciatívu k zlepšeniu podnikateľského prostredia v krajine a začínajú s ním spolupracovať. Dokonca mu začali pomáhať s vyšetrovaním a zverejňovaním informácii o sérii káuz Clintonovcov, ako Fusion GPS a Steel dosier. Počas druhej spomenutej Steelovej maškarády, britský agent zverejnil správz o spolupráci Trumpa s Rusmi. Generálny inšpektor ministra spravodlivosti zverejnil SMS správy účastníkov tejto kauzy, ktoré dokazujú, že celá fraška bola vymyslená a agent britskej rozviedky dostal za správu zaplatené agentúrou, ktorú financovali Clintonovci.

Bola to práve táto spravodajská hra britskej tajnej služby, na základe ktorej začalo vyšetrovanie FBI už počas prezidentskej kampane. Tieto informácie boli potom v médiách prezentované ako čistý fakt. Sám agent Steele je teraz pod hrozbou vyšetrovania a hrozia obvinenia zo strany Ministerstva spravodlivosti na podnet republikánov. V správe bolo uvedené, že Rusi majú na Trumpa kompromitujúce materiály a ovládajú ho, pričom neboli predložené žiadne dôkazy. Médiá a FBI proste, v záchvate zúfalstva z Trumpa, vzali túto správu a bežali s ňou medzi ľudí. Teraz je vidieť, že časť poctivých republikánov sa konečne dala dokopy a politici sa postavili za svojho prezidenta, aj keď mu vyše roka nemohli odpustiť, že získal kreslo ako outsider. Elita si myslela, že táto kauza bude slúžiť ako páka na Trumpa. Čakali, že Trump sa bude snažiť obvinenie kontrovať konfrontáciou s Ruskom a Čínou, aby zničil ich obvinenia. Nestalo sa tak. Podcenili jeho železné nervy. Elite proste nejde poslednou dobou karta. Tiež si mysleli, že Rusko kľakne pod tlakom sankcií a nízkych cien ropy a Číne rachne dlhová bublina. Z toho zatiaľ nič nebolo.

Trump bude musieť ísť do obchodnej konfrontácie s Čínou. To je viac, než pravdepodobné. Je však nadšený z plánov Východu na rozvoj infraštruktúry naprieč Euráziou. Rusko a Čína chystajú veľké investície do sýrskej ekonomiky. Urobia z krajiny výstavnú skriňu svojej zahraničnej politiky. Po obnove bezpečnosti, oprave ciest, železníc a nehnuteľností pomocou moderných technológií, bude slúžiť ako kontrast k dobrodružstvám západnej mocenskej elity. Afganistan ovládajú narkobaróni a náboženskí fanatici, po 15 rokoch vojny. Irak je v príšernom stave. Lýbia bola Obamom ponížená na katastrofálnu úroveň. V krajine funguje trh s otrokmi a vládnu ozbrojené skupiny. Východ to nebude stáť až tak moc úsilia, aby mohla Sýria slúžiť pre príklad iného, rozumnejšieho prístupu pri boji s islamským radikalizmom. Prosperita a zamestnanosť je zaručeným liekom na frustráciu mladých, ktorí sa pridávajú k fanatikom. Nie bombardovanie miest a dedín. Rusi to nakoniec už raz spravili v Čecensku, v moslimskej krajine s ktorou videli vzájomné masakre. Krvavú vojnu zmenili na priateľstvo. Uvidíme, či Nemci po vypuknutí mieru pošlú všetkých prisťahovalcov naspäť do Sýrie.

Výstavba infraštruktúry bude slúžiť ako inšpirácia pre celý svet. Trump sám je staviteľ a pomocou nehnuteľností vybudoval rozprávkové bohatstvo. Tento prístup mu je viac než blízky. Zatiaľ bude stačiť ekonomická reforma na to, aby sa trhy a HDP udržali nad vodou. Zníženie dane pre korporácie je vlastne niečo ako ďalšia vlna kvantitatívneho uvoľňovania. V rámci tlačenia a politiky nulových mier mohli korporácie skupovať vlastné akcie a levitovať tak ich hodnotu. S tým, ako táto politika centrálnych bánk končí, korporácie dostanú injektáž peňazí nie z pôžičiek, ale pomocou nižších daní. Tieto peniaze môžu použiť ako chcú. O niečo podobné sa pokúsil aj Kennedy, ten ale svoje daňové úľavy odôvodnil investíciami spoločností do americkej ekonomiky. Trump nič také nevyžaduje. Keď sa však táto medicína minie, bude môcť vytiahnuť svoju formu New Deal. Dlh už nebude požitý len na záchranu bankového systému. Peniaze nenatlačia do čiernej diery finančných trhov, kde zmiznú vo forme núl a jednotiek. Generované prostriedky budú investované do novej infraštruktúry. Do ciest, železníc, prístavov a výskumných centier. Celý proces sa bude viazať na plán B, na rekapitalizáciu USA.

Lacný dolár vyhovuje všetkým

Zdá sa, že azda len Trump robí kroky, ktoré budú skutočne pôsobiť proticyklicky. A prišiel s tým v hodine dvanástej. Opakujem ešte raz, daňová reforma je podobný stimul, ako kvantitatívne uvoľňovanie. Celý proces bude nakoniec pripísaný na účet štátu. Daňové zaťaženie korporácií sa zníži a do štátnej kasy pritečie menej peňazí. Strata príjmov však nebude vyvážená osekaním výdavkov. Jednoducho sa strata vyrovná zvýšením štátneho dlhu. Je ale oveľa lepšie dať tieto peniaze firmám, ktoré aspoň časť z nich reinvestujú do ekonomiky, než finančným pirátom, ktorí ich využijú na špekulácie na finančných trhoch, ako tomu bolo posledných 10 rokov. Západné ekonomiky potrebujú nový prístup. Dekáda nulových úrokových mier a šialeného tlačenia nepriniesla ekonomickú nirvánu a nezastavila defláciu. Naopak, situácia je zrelá na cyklické oslabenie, centrálne banky sú na konci so silami a musia dvíhať miery. Nič iné im neostáva. Akademici vo Fede a ECB a tiež médiá budú musieť priznať, že takto to ďalej nejde. Otázka znie, ako ďalej, aby sme zmiernili dôsledky ďalšej krízy, ktorá číha za rohom?

Svetovú ekonomiku čaká pár veľmi zaujímavých výziev. Kríza, ktorá sa približuje, bude niečo úplne iné, ako recesie, ktorých sme boli svedkami posledných minimálne 50 rokov. V tejto kríze nastane koniec systému. Celá dlhová štruktúra sa začne sypať. Doteraz mohli elity vždy znížiť miery a zalátať diery novými záplatami. S mierami pri nule centrálne banky už nemajú skoro žiadny priestor na manévrovanie, svetový dlh sa vyšplhal do absurdnej úrovne a s príchodom novej recesie sa bude meniť veľmi veľa vecí. Do toho budú ekonomiky transformovať technológie ako blockchain alebo umelá inteligencia a robotika, ktoré úplne preorajú pole ľudskej práce. Dlhy s rastom úrokových mier explodujú, tak prečo prostriedky neinvestovať do niečoho perspektívneho? Aj tak nikto z globálnej elity nečaká, že budú splatené. Už teraz nie je reálne, aby bol globálny dlh vrátený veriteľom. Nemáme taký ekonomický model rastu, ktorý by splatil vyše 200 biliónov svetového zadĺženia. Prečo nehrať vabank a nevyužiť posledné roky a mesiace možnosti tvoriť peniaze z ničoho pomocou dlhu na to, aby ekonomika získala šancu sa znova postaviť na nohy?

Jediná vážna premenná v tejto hre je dolár. Potrebujú ho dole všetci. Kým je dolár nízko, celá pyramídová hra amerického dlhu sa javí ako stabilná. Keď ide dolár hore, dolárové pôžičky sa predražujú a stávajú sa nesplatiteľné. Pokiaľ je dolár lacný, všetci sú spokojní. Dlhopisový trh sa dá nakopnúť poslednou šlehou, ak sa Fedu podarí vyhnať miery nad 3% a spotom stimulovať ekonomiku návratom k politike nulových či dokonca záporných úrokov. Výnosy beztak idú hore, vlády budú menej prudérne, ako uvidia, že nemá zmysel trocháriť pri neodvratnom náraste mier. Dlh pôjde jednoducho z reťazí nasledujúce roky. Centrálne banky už aj tak nemajú čo nakupovať. Skupovali dlhopisy, realitné dlhy, akcie a dlhy korporácií. Kúpili by aj vás, vaše deti, mačku a psa, keby sa nehanbili. Jediný problém vo svetovej ekonomickej rovnici je dolár. Okolo neho sa teraz roztáča poriadne divadlo. V médiách rezonujú správy o jeho oslabení a skoro až kolapse. Hulákanie o tom, že Čína a Japonsko začali predávať americký dlh. Hej, asi tak pol percenta svojej držby. Minister financií USA v Davose vyletel pred mikrofón a hovorí o politike lacného dolára.

Teda vyhovuje skoro všetkým…

Elity sa snažia všemožne ukecávať dolár nadol. Mnuchin by niečo také šplechol ako posledné, keby hrozilo, že Čína a Japonsko ohrozujú hodnotu dolára. Nie náhodou to bolo na NWO festivale vo Švajčiarsku. Dolár môžu zmanipulovať nadol ešte pár kvartálov, potom však tento obchod otočí kurz a americká mena sa začne štverať nahor. USA chcú vysávať zo svetovej ekonomiky kapitál ale zároveň nechcú, aby dolár posilňoval. To sú dva protichodné ciele. Ako zvyšok sveta pokračuje v politike tlačenia, Fed zoštíhľuje svoju súvahu a ženie miery hore. Investorov lákajú vyššie výnosy. Banky USA a Európy parkujú peniaze, ktoré dostali z programov kvantitatívneho uvoľňovania, vo Fede, vo forme prebytočných rezev, kde za ne dostávajú úroky. Preto tieto programy nestimulovali infláciu. Tieto peniaze ekonomiku produktov a služieb videli len z nočného rýchlika. Rovnako bude teraz kapitál smerovať do amerického dlhu, ktorý bude poskytovať oveľa vyššie výnosy ako okolitý svet. S rastom mier Američania vytiahnu z vane špunt. To bude hnať svetový kapitál do americkej ekonomiky, zvyšujúc cenu dolára a amerických aktív.

Drahý dolár spôsobuje celý rad problémov. Pre všetkých. Globálny dlh je denominovaný hlavne v dolároch. A po svete ho za 10 rokov nulových úrokov riadne narástol. Tento dlh, ktorý si nabrali štáty a korporácie po celom svete, sa začne s rastom mier a hodnoty dolára stávať nevymožiteľný. Najskôr pôjdu do kolien zadĺžené slabé ekonomiky a za nimi tie väčšie. Tu je skutočné riziko globálneho kolapsu. Američania nechcú drahý dolár o nič viac ako dolároví dlžníci. Nadhodnotená mena škodí exportu, spôsobuje defláciu a nezamestnanosť. Keď sa korporácia rozhodne, kde postaví fabriku, bude to v krajine, ktorá ma drahú menu? Alebo v krajine, ktorej mena je podhodnotená a môže z nej exportovať lacno? Tak, ako je jeho nárast v blízkej budúcnosti nevyhnutný, tak nevyhovuje prakticky nikomu z globálnej ekonomiky. Preto toľké haló a snaha kopať ho do brucha, nielen zahraničnými veriteľmi ale aj domácimi politikmi.

Dolár index sa pred 10 rokmi zastavil nad hranicou 70. Bežal ošiaľ novej ekonomiky postavenej na lacných a rizikových hypotékach. Všeobecná prosperita. Euro rástlo do výšok a hovorilo sa o konci dolára. Potom prišla kríza a postupne sa v pokrízovom období, napriek masívnym programom tlačenia a nulovým mieram, vyštveral na 80. Vo svete sa diali oveľa strašnejšie veci, ako napríklad Eurokríza, a tak si kapitál pomáhal do amerických aktív. Potom prišiel rok 2014, Majdan, kolaps cien ropy, konfrontácia s Ruskom a dolár vystrelil na 100. Zo 100 teraz oslabil na 90, čo je ešte vyššia hodnota, ako v roku 2014 a ďaleko viac, ako pred 10 rokmi. No a toto oslabenie má byť akože začiatok kolapsu dolára? Celé tieto úvahy sú na smiech, zvlášť, keď sa pozrieme na situáciu v Eurozóne, kde sa držitelia štátneho dlhu potia, pri myšlienkach na to, čo sa stane s hodnotou ich investície, keď teraz ECB začne obmedzovať program kvantitatívneho uvoľňovania. Kumulácia stávok na rast eura a pokles dolára je najväčšia v histórii. Dosahujeme maximálny konsenzus, ktorý, keď nasaje posledného platiaceho, zavrie dvere a strelí do opačnej strany.

Až na Draghiho, lacný dolár vyhovuje všetkým. Problémy bude lacná americká mena robiť menovej politike Európskej centrálnej banky. Ide o to, že keď dolár oslabuje, stále viac investorov ide long euro a short dolár. To posilňuje hodnotu eura na forexe, čo poškodzuje európsky export a nahráva zlacnenému exportu z USA. Preto po komentároch ministra financií Mnuchina o slabom doláre Draghi proti týmto nápadom na Davose kvíkal viac ako Soroš, keď vo svojej reči strašil Trumpom a diablom. Silné euro poškodzuje nielen veľmi krehkú ekonomiku s regiónmi, v ktorých je nezamestnanosť mladých na úrovni depresie a dlhopisovými trhmi, ktoré prevráti aj mierny vánok, ale navyše komplikuje politiku normalizácie výnosov zo strany ECB. Ak začne ECB dvíhať miery, čo už viac krát avizovala, bude euro posilňovať ešte viac. Draghi tak bude musieť výtlak pozdržať, pretože mu v tom zabráni už tak silné euro, respektíve silná disparita na forexe silného eura/slabého dolára. Začínajú sa menové vojny a bude narastať volatilita. V príprave sú taktiež obchodné vojny, ktoré sú nadstavbou vojen menových. Ale o nich až v nasledujúcich článkoch.

Na akciovom trhu pokračuje 2. najdlhšia a 2. najdrahšia rally, keď porovnáme cenu akcií k ziskom spoločností. Aj keď posledný týždeň prišlo oslabenie a veľa analytikov straší, že akcie sa prekotili do permanentného kolapsu, určite to tak nevidím. Avizoval som jarnú korekciu ale z dlhodobého hľadiska sa stále nachádzame vo veľkom cykle dlhopisovej bubliny. Zúfalci, ako Soroš, ktorí si vsadili na kolaps akcií a prišli o veľké prachy pri ich náraste v poslednom roku, sa ich snažia ukecať nadol. Keď sa pozrieme sa situáciu vo svetovej ekonomike s nadhľadom, uvidíme, že táto snaha je ako trápna, tak aj márna. Je to dlhopisový trh, ktorý predstavuje hrozbu a je zdrojom rizika pre celú globálnu ekonomiku. S rastom úrokových mier sa bude obrovské množstvo kapitálu valiť zo štátnych dlhopisov do akciových indexov. Najskôr v zúfalej snahe zachrániť aspoň časť prostriedkov investorov a neskôr vo vidine rýchlych a ľahkých ziskov.