Hovorme aj o eure. Lebo môže byť neskoro.

Hlavné školy ekonomického myslenia sa zhodnú na máločom. Krugman, Bernanke, Sumner, či Murphy by však na otázku, či bolo vytvorenie menovej únie v Európe chybou, mali vzácne zhodnú odpoveď – áno. Prenesme sa od popredných svetových ekonómov k slovenským komentátorom. Podľa viacerých z nich (mená si doplňte sami), je vyslovenie takéhoto názoru kacírskou myšlienkou, ktorá môže vyjsť len z úst rozbíjačov sna o mierovej Európe, či ľuďom podliehajúcim kremeľskej propagande.

Aby som bol férový, nekritický pohľad na euro a stotožňovanie tých, čo povedia krivé slovo na euro, s tými, čo sú proti EÚ, nie je fenoménom len Slovenska, ale viacerých krajín eurozóny. Mimo nej to však bežné nie je. Minulý týždeň  vo Večeri s Havranom, ktorú vysielal z Londýna s britskými hosťami, dvaja z troch hostí, ktorí sa bavili o eure (Anne Applebaum a Stephen Sackur) povedali, že euro bola chyba. A pritom mi títo dvaja nepripadali, že by boli negatívne naladení voči EÚ.

A keďže sa teraz hľadajú dôvody, čo robila EÚ zle, keď sa Británia rozhodla vystúpiť a čo je potrebné vo fungovaní EÚ zlepšiť, aby ju nenasledovali ostatné krajiny, tak jednu vec pridám – začnime rozprávať o eure. Nechcem vôbec povedať, že euro bolo zavedené so zlým úmyslom, práve naopak, avšak fixné menové kurzy priniesli pre mnohých nečakane negatívne následky. Myslíte, si že keby mali krajiny EÚ vlastné meny, tak by došlo k tomu, že by:

• Grécke HDP kleslo o takmer tretinu a pre štvrtinu Grékov bolo nemožné nájsť si prácu?
• V Taliansku a Portugalsku 15 rokov stagnovala životná úroveň (aspoň podľa HDP na hlavu)?
• Fínsko, ako krajina, ktorá je vo všetkých rebríčkoch konkurencieschopnosti medzi prvými, už 5 rokov stagnovala?
• Museli ísť miliardy z peňazí daňových poplatníkov na záchranu problémových krajín a predovšetkým bánk?
• Mali krajné strany ako Syriza, Zlatý úsvit, Národný Front? takú silu?
• Bola neznášanlivosť medzi európskymi národmi (jadro vs. juh) tak veľká ako dnes?

Keď ste aspoň na niektorú z týchto otázok odpovedali nie, tak zrejme euro má určité ekonomicky a spoločensky negatívne efekty. Mnohí budú namietať, že problémové krajiny si vo veľkej miere za to môžu sami, lebo rozhadzovali a potom dostatočne nešetrili. Čiastočne áno (hoci povedzme si, že bez eurozóny by si Grécko a spol. tak lacno požičiavať nemohli), ale pozastavím sa pri Fínsku. Fínsko podľa všemožných receptov trojky pre problémové krajiny robí všetko tak ako má. A aj napriek tomu sa zo šoku v podobe prepadu Nokie ešte stále nedokázalo ekonomicky spamätať. Dokonca ho v porovnaní s predkrízovými úrovňami predbehol spomedzi škandinávskych krajín aj Island, ktorý čelil ďaleko horšiemu šoku – skolaboval mu celý finančný systém.

Potvrdzuje sa to, čo v nedávnej štúdii prezentovala Bank of England – že fixné kurzy predlžujú recesie oproti plávajúcim dvojnásobne. To ukazuje jednu vec, že aj keď ste poslušná krajina, ktorá sa správa fiškálne zodpovedne, robí štrukturálne reformy  a dokonca ani nečelí ani realitnej bubline, sa môže kvôli nemožnosti prirodzeného oslabenia meny dostať do podstatne väčšieho prúseru, než do akého by sa dostala s plávajúcou menou. To že euro oslabí nie je to isté, pretože postihnut krajina potrebuje mať slabšiu menu voči hlavným obchodným partnerom a konkurentom a nie voči USA, Japonsku, či Turecku.

Týmto som nechcel povedať, že eurozóna sa má rozpadnúť. Náklady na rozpad by boli skutočne vysoké  – cezhraniční dlžníci by zrazu zarábali v iných menách ako by dlžili a pokiaľ by došlo k vysokým pohybom nových mien, čo by zrejme nastalo, tak by nastali masové bankroty a mnohé banky by sa dostali do existenčných problémov. Chcel som tým povedať, že pomenujme problémy, ktoré euro spôsobuje, a snažme sa im predchádzať. To čo sa dialo v posledných rokoch a deje teraz, je že sa hľadali rôzni vinníci, ale euro bolo nedotknuteľné. Lebo euro, hoci Briti ho nemajú záväzok prijať, často odznievalo v kampani za vystúpenie Británie z EÚ. A v takom Holandsku by určite rezonovalo ešte viac.

Širšia debata čo ďalej s eurom môže viesť k trom výsledkom: 1) Začnú sa robiť preventívne opatrenia, ktoré budú zosúladzovať hospodárske cykly, t.j. aby sa ekonomika eurozóny viac správala ako jedna ekonomika a nie ako 19 rôznych (napr. limity pre intra-eurozónové prebytky a deficity na bežnom účte platobnej bilancie, vyššia harmonizácia pracovného práva?)   2) Pokiaľ by tieto opatrenia boli nad rámec akceptovateľnosti jednotlivých krajín, tak by mohlo dôjsť aj k rozpadu eurozóny. Pri silnej dávke dobrej vôle to je možné urobiť aj bez kolapsu finančného systému (cez časovo neobmedzené swapové linky medzi centrálnymi bankami, o tom možno napíšem niekedy nabudúce) 3) Bude sa pokračovať v politike „pregrcávania“, teda ex-post hasenia problémov, ktoré spôsobí euro. S tým, že čim dlhšie bude toto obdobie trvať, tým bude väčšia šanca, že niekto z eurozóny odíde. Pokiaľ sa debata o eure neudeje, tak ostane na výber len tretí scenár a možnosť na nápravu bude menšia.

Na záver dodám, že nie som proti EÚ, keby bolo u nás referendum, hlasoval by som za zotrvanie. A to z toho dôvodu, že hoci v EÚ nefunguje veľa vecí ako má, tak inštitúcie na ochranu súkromného vlastníctva a podnikania pred politikmi a ich kamarátmi fungujú podstatne lepšie ako fungovali na Slovensku pred začatím prístupových rokovaní. A som presvedčený o tom, že keby bolo Slovensko mimo, tak má tieto inštitúcie ďaleko horšie, ako v EÚ, čo by znamenalo podstatne nižšiu životnú úroveň.

Avšak z fixnej vs. plávajúcej meny nedokážem žiaden jednoznačný dopad na životnú úroveň vyčítať. Vidím to tak, že fixná mena prináša každým rokom keď je všetko OK drobné výhody (kurzová stabilita, odbúranie konverzných nákladov), avšak má potenciál spôsobiť podstatne väčšie problémy ako plávajúca mena, keď nastane prúser. A nie vždy sa mu dá zabrániť.

Vezmime si hypotetickú situáciu, že máme zodpovednú vládu s nízkym deficitom a dlhom, robíme štrukturálne reformy, a máme prísnejšie pravidlá na úverové portfólia bánk, ktoré našu ekonomiku chránia pred nafukovaním bublín v prípade, že by bola politika ECB príliš uvoľnená. A v tom všetkom by niekto vymyslel lietajúce autá, pričom matky našich automobiliek by vo vývoji prespali dobu. V takom prípade bude fixná mena síce znamenať silnú menu, avšak hlboko podchladenú ekonomiku s armádou nezamestnaných. Plávajúca mena by zase znamenala slabšiu menu, avšak podstatne rýchlejšie prispôsobenie sa novej ekonomickej realite.

Môj včerajší komentár pre finweb.sk