Spätná racionalizácia (optimalizácia)
Nasledujúce riadky je potrebné vnímať zo všeobecného pohľadu, nakoľko mám za to, že väčšina z nás, má presne definované svoje pravidlá. Na druhej strane však predpokladám, že veľká časť traderov nemá predstavu o svojom spôsobe obchodovania. Nevedia presne definovať svoje vstupy, riadenie obchodov a výstupy.
Nikdy nie je na škodu si pripomenúť, aby sme v tom, čo robíme správne, aj naďalej pokračovali. Množstvo obchodníkov častokrát rozhoduje impulzívne s výsledkom vo väčšine prípadov vždy stratového obchodu. Nemajú konkrétny „Obchodný plán“ so všetkými podstatnými determinantmi – počnúc risk manažmentom a končiac podporou dopamínu1, ako formou ďalšej motivácie. V sérii „Obchodného plánu“ budem pokračovať v jednom z ďalších článkov.
Dopamín – hormón, ktorý funguje skôr ako mechanizmus vnímania odmeny a tým aj povzbudenie pre ďalšiu činnosť. Samozrejme, že dopamín ma viac „funkcií“, ale pre účely horeuvedeného je táto informácia dostačujúca. Jednoducho zhrnuté: „Za dobré výsledky je potrebné sa odmeniť a dopamín nám to vráti“. Samozrejme, až po realizácii našich aj keď len čiastkových cieľov, kedy bude postačujúca aj maličkosť v podobe čohokoľvek, čo nám urobí radosť.
Obchodníci väčšinou nemajú najmenšiu predstavu, prečo robia to, čo robia, pretože nie sú zvyknutí svoje obchody plánovať. Absenciou plánovania eliminujú akýkoľvek vzťah medzi nimi a výsledkami obchodov. Väčšina koná spontánne a impulzívne – pričom sa snažia svoje pohyby spätne zracionalizovať.
Uzavretie objednávky v strate, ktorá bola súčasne aj neúspešná2, je častokrát spätne racionalizovaná (optimalizovaná) v prospech „ospravedlnenia“ tradera. Táto spätná „väzba“ nie je ničím iným, ako si zdôvodniť, čo bolo potrebné urobiť a nebolo urobené, alebo čo bolo urobené a nemalo byť. Takýto spôsob racionalizácie svojich chýb je absenciou sebareflexie.
Iste, spätne analyzovať svoje obchody je nevyhnutné. Vyvodiť závery a nájsť nedostatky. Určite ich, ale nie ospravedlňovať a už vôbec úplne nevhodné je za stratu „viniť“ trh. Predpokladám, že väčšina z nás, na zvaľovanie „viny“ na trh má už len hmlistú spomienku a možno podaktorí sa k takémuto spôsobu nikdy ani len nepriblížili 😉
Stratový obchod nutne nemusí byť neúspešný, pokiaľ boli dodržané všetky podmienky stratégie a risk manažmentu.
Pomer „zisku k risku“
Z dôvodu, aby sme mali vždy presnú predstavu o možnosti potenciálnej (kontrolovanej a prijateľnej) straty a tým sa aspoň čiastočne aj takýmto spôsobom vyhli negatívnej spätnej racionalizácii, napíšem pár slov aj k pomeru „zisku k risku“.
Tento pomer je v našej terminológii označovaný ako Reward Risk to Ratio a určuje mieru rizika (straty) voči potenciálnemu zisku. Pravdepodobne má každý z nás na tento pomer svoj vlastný pohľad. Niektorí majú RRR 1 : 1 (nazvime to fixný manažment), niektorí pozitívny 2 : 1, niektorí menej a iní naopak viac. Pri skalpovacej technike nie je výnimočnosťou aj negatívny pomer RRR. V prípade RRR 3 : 1, je na predpokladaný zisk vo výške 3 CZK plánovaný risk vo výške 1 CZK.
Vypočítať RRR je viac ako jednoduché. Stačí vydeliť počet tick size potenciálneho zisku s počtom tick size potenciálnej straty a dostaneme požadovaný výsledok. Samozrejme, že uvedené je možné určovať aj v mene obchodu, alebo v mene depozitu.
Nie je podstatné či uvedené nazveme pomer zisku k risku, alebo pomer risku ku zisku. Podstatné je, aby sme RRR vedeli správne vyrátať a použiť pri svojich obchodoch. Niektoré zdroje uvádzajú pomer zisku k risku, niektoré pomer risku ku zisku. Pre tento článok som ako prvý údaj použil zisk.
Čo je vlastne risk? Hovorí sa, že „Bez risku niet zisku“. Definície risku sú členené podľa charakteru odvetia (ekonomický, vojenský, politický atď.) Športovec, či umelec, pokiaľ sa vo vyrovnanom konkurenčnom prostredí neodhodlá k určitému risku, tak možno bude „dobrý“, ale určite nebude patriť medzi špičku vo svojom odvetví.
Risk v našom prostredí by sme mohli definovať ako:
- snahu za určitý čas a pri možnosti presne definovaných nákladov získať predpokladaný profit
- možnosť straty osobných zdrojov bez akejkoľvek možnosti ich návratnosti
Iste, je to jednoduchý pohľad, ale pre potreby tohto článku plne postačujúci, nakoľko definície zamerané na to-ktoré odvetvie majú tendenciu len negatívneho pohľadu na riziko. My musíme a chceme predpokladať aj jeho pozitívny význam.
Záverom by som len podotkol, že potreba spätnej analýzy bez optimalizácie v prospech ospravedlnenia svojich nesprávnych rozhodnutí, ako aj vedieť určiť správnu mieru RRR, nás opäť posunie k lepším výsledkom.
Vladimír Beszédes
