co dnes nevidím -

Apparently it’s talking about Merkozy coming up with a growth and competitveness fund to be presented at the January 30th summit.

The funds will apparently come from an unused portion of EU funds that were dedicated to less developed countries last year.

Jak dlouho bude trvat než se to provalí.?  Ono to není tak jednoduché, aby se projevila "pozitiva" Lisabonu v praxi. Čas ubíhá a před volbama se to nehodí, že. Pet

jediná CB, která dělá vše pro silnou měnu.

http://www.zerohedge.com/news/citis-contrary-fx-view-ecb-easing-would-be-eur-positive

kam plyne spotřeba - vytvořený dluh?

Veľmi pekný graf prináša Goldman Sachs, kde sumarizuje, ako európske vlády míňajú svoje financie. Vidíme, že takmer 50% európskeho rozpočtu ide na sociálne výdaje. 25% smeruje na platy vládnych zamestnancov a ďalších 16% je vládna spotreba. V priemere platia európske krajiny 6% zo svojho rozpočtu ako úroky na svoje dlhy.

Je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ sa investori a Grécko nedohodnú na swape dlhu a grécka vláda sa pokúsi retroaktívne zmeniť podmienky gréckych dlhopisov, potom bude s veľkou pravdepodobnosťou spustený bankrot cez CDS. Takémuto niečomu sa pravdepodobne nedokáže vyhnúť ECB a tá dosiahne straty. ECB momentálne vlastní okolo €55 miliárd gréckych dlhopisov, čo by pri 70% haircute znamenalo stratu €38,5 miliárd, avšak keďže ECB kupovala na trhu dlhopisy za nižšie ceny, potom by straty mohli byť asi €22 miliárd euro. Táto strata by však bola do veľkej miery umorená ziskami ECB z jej nákupov cenných papierov (ak by nezbankrotovala žiadna iná krajina). Tieto zisky by mali dosiahnuť takmer 20 miliárd euro, tak ako ukazuje priložený obrázok z dielne UBS. Navyše táto strata by bola rozpočítaná voči celému kapitálu eurosystému, čo je €81 miliárd a nie kapitálu ECB, ktorý je €6 miliárd.

když inflace je jiná inflace

Když centrální banka nakupuje vládní dluhopisy či jiná aktiva od privátního sektoru, platí za ně depozity. Ta drží u dané centrální banky soukromé banky. A tvorba depozit odpovídá tištění „mocných peněz”. Dochází tak ke zvětšování rozvahy centrální banky, dluhopisy se objevují na straně aktiv a depozita bank na straně pasiv. Monetární agregáty ovšem porostou pouze v případě, pokud banky zvýšenou likviditu použijí na úvěry domácnostem a firmám.

Jak by tato výměna aktiv mezi centrální bankou a privátním sektorem mohla vyvolávat inflaci? Dochází totiž k tomu, že nákupy dluhopisů snižují jejich výnos a tím v ekonomice podporují poptávku. Soukromé banky mohou také použít likviditu k navýšení objemu úvěrů, čímž by vzrostly širší peněžní agregáty a ekonomická aktivita. Následně se může zvýšit i inflace. Doposud se ale zdálo, že ani jeden z těchto mechanismů nefunguje. Dlouhodobé výnosy sice klesly, nicméně agregátní poptávka vzrostla jen mírně. Inflační tlaky to nevyvolalo, protože produkt se ve většině rozvinutých ekonomik drží znatelně pod svým potenciálem. A banky jsou spokojeny s tím, že drží rezervy u centrální banky, a nic s nimi nedělají. Přesně to samé se dělo v Japonsku v letech 2001 – 2006. Klíčovou otázkou však zůstává, zda tomu tak bude i nadále. 

Růst peněžní báze by také neměl žádný efekt co se týče inflace v případě, že ho vstřebá poptávka po likviditě. Ta podle centrálních bank po roce 2008 skutečně prošla obrovským nárůstem, protože banky se snaží zajistit proti podobným událostem, jaké na trhu s likviditou nastaly po pádu Lehman Brothers. Ty by vysvětlovalo, proč roste poměr báze k širším agregátům. Obavy z inflačního vlivu tohoto vývoje jsou tudíž nemístné. Co by se ale stalo, pokud by banky své chování změnily? Byly by centrální banky schopny utáhnout likviditu s dostatečnou rychlostí? K čemu by došlo, kdyby se inflační očekávání spojila přímo s růstem báze, která koneckonců jednoznačně financuje rozpočtové deficity? To jsou skutečná inflační rizika.

poměrně jednoduchý návod dal již min. týden JB na Trimu - http://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Smerujeme-k-financnemu-utlaku-20120120

Grécko sa nakoniec určite dohodne s veriteľmi

Riziko, ktoré sa ale začína znižovať, je riziko neriadeného bankrotu Grécka. Podľa správ z krajiny by totiž mala byť dohoda s veriteľmi dosiahnutá už v pondelok. Zaručené správy o tom, kedy sa banky a Grécko dohodnú, prichádzajú každý deň, no je už veľmi pravdepodobné to, že sa oba subjekty dohodnú. Zmena názorov má jasný dôvod: politici. Grécke dlhopisy totiž boli emitované podľa gréckeho práva a zmenou gréckych zákonov môžu byť upravené pravidlá tak, aby vyhovovali Grécku a nie bankám.

Smerujeme k finančnému útlaku

Podobne sa môžu krajiny zachovať aj voči iným dlžníkom a vôbec nemusí byť použitý takýto spôsob nútenia do viditeľných strát. Ekonómky Carmen Reinhartová a Belen Sbranciová totiž ešte v marci 2011 vydali výskum s názvom „Likvidácia vládneho dlhu“, v ktorom popisujú viaceré spôsoby regulácie, ktorým môžu vlády s pomocou centrálnych bánk skresať dlhy bez uťahovania opaskov alebo ekonomického rastu. Ide o „finančný útlak“ (financial repression), pod ktorým môžeme rozumieť likvidáciu dlhu cez donútenie penzijných fondov k investovaniu do štátnych dlhopisov, určením stropov pre výnosy na dlhopisy, reguláciu kapitálových tokov a cez vyššiu prepojenosť štátu a bánk. Najlepšie sa ale podľa autoriek dlh likviduje v spolupráci s infláciou, ktorá nemusí byť vôbec vysoká. Stačí, aby boli reálne úroky záporné.

Deflačná politika môže rozbiť eurozónu

Toto je cesta, po ktorej už dávno kráča napríklad UK, kde sú reálne výnosy hlboko záporné. Problém má ale eurozóna, kde členské krajiny stratili možnosť kontrolovať menovú politiku a teda sú odkázané na ECB. Ak sa ale situácia skomplikuje, bude asi musieť aj centrálna banka participovať na záchrane formou nákupov dlhopisov PIIGS alebo tolerovaním vyššej inflácie. Deflačná politika totiž nebude fungovať donekonečna a rast nacionalistických strán a revolta ľudí, ktoré budú nútiť ECB k zmene alebo dokonca politikov k rozpadu eurozóny, môže takéto zmeny podporiť. Nezabúdajme ale, že inflácia je tichý zlodej a ľudia tak v podstate okrádajú sami seba.

Úverový štandard na hrane

Keynesián Lord Skidelsky dokonca hovorí o známom monetaristickom rozhadzovaní peňazí z vrtuľníka (helicopter drop), ktorý môže byť nakoniec vyskúšaný v snahe o zabránenie zhoršovania situácie potom, čo deflačné politiky prestanú fungovať. Aktuálny menový systém totiž ako správne poznamenal Bill Gros zo spoločnosti PIMCO, nie je dolárový štandard, ale úverový štandard založený na úveroch. Tento štandard nemal žiadnu kotvu, ako mal napríklad predchádzajúci režim v podobe zlata a preto mohol globálny dlh rásť takým tempom, ako rástol. Väčšina krajín používala na generovanie prosperity dlh. A jeho deflahovanie je aktuálne najväčším problémom, ktorý sa netýka už len ekonomík, ale aj sociálnej oblasti, ako napríklad vidíme pri protestoch mladých nezamestnaných vo väčšine krajín Európy. Preto sa nedá vylúčiť, že krajné riešenie bude skutočne založené na tlačení peňazí.

pořad to oficiálně nedosahuje rozměrů Fedu, ani BOE - nákup PIIGS bondů dělá zatím jen sterilizovaných 219 mld., ale LTRO to je docela dobrý zásek. Viz Trimbroker -

Zmysel LTRO: Ešte raz sa vráťme podľa nás k najdôležitejšej udalosti roku 2011 v eurozóne - trojročnému dlhodobému refinančnému tendru ECB, v ktorom bankám ponúkla takmer 500 miliárd euro. Od začiatku roka vidíme pozitívny efekt tohto stimulu nielen na eurozónu ale aj globálne trhu. A čo je dôležitejšie, predpokladáme, že tento pozitívny efekt by mohol trvať ešte niekoľko ďalších mesiacov. Prvý priložený graf ukazuje koreláciu medzi záujmom európskych bánk o tender voči splatnosti ich dlhopisov. Vidíme pozitívnu koreláciu, čo ukazuje, že čím väčšie problémy financovať sa do budúcna banka očakávala, tým viac si od ECB požičala. Tender tak slúžil najmä talianskym, španielskym a francúzskym bankám na pokrytie ich potreby refinancovania sa, ktoré pre najbližšie 3 roky pre európske banky dosiahne až 1,7 bilióna euro. Zdá sa, že ECB týmto dokázala zabezpečiť refinancovanie sa bánk, čo potvrdí aj druhé kolo LTRO na konci februára. Banky tak krátkodobo/strednodobo stratili dôvod deleveridžingu, čiže výpredaja svojich aktív. Je to pre euro a európske banky jednoznačne pozitívna správa.

Ako spolu súvisí QE1, QE2 a LTRO: Nie sme sami, ktorí hovoria, že pozitívny efekt LTRO môže trvať mesiace. Societe General porovnáva efekt QE1, QE2 a LTRO (v podstate európske QE) na akcie. QE1 zvýšilo akcie o 38% za 16 mesiacov, QE2 už iba o 2/3 za 2/3 čas. LTRO by tak mohlo mať pozitívny vplyv pol roka a pomôcť akciám vzrásť o vyše 10%. Societe General tak dodáva: rely je stále mladá.

Zbraň, ktorá nesmie byť použitá - 20. marce: deadline pre PSI

Najdôležitejší dátum je 20. Marec, kedy musí Grécko vyplatiť 14,4 mld. eur v dlhopisoch emitovaných vo februári 2009. Ak nebude táto emisia vyplatená, Grécko dostane rating selektívneho defaultu, čo môže ohroziť ECB. Následne, ak nebude vyplatená aj májová emisia, príde k momentu defaultu a prideleniu ratingu D od všetkých agentúr.

Zbraň, ktorá nesmie byť použitá

Preto je veľmi dôležité, aby politici situáciu v Grécku „neprepískli“. Od súkromného sektora získali podporu pre zníženie dlhu o 50%, no to sa im zdá málo a preferujú dokonca až 80%. Využívajú na to hlavne páku regulácie, teda možnosť zmeny podmienok pri vyjednávaní s veriteľmi (tzv. doložiek o kolektívnych opatreniach [CAC]). Obchodníci dobre vedia, že týmto spôsobom môže Grécko dosiahnuť svoje, no zmena týchto doložiek je silná vyjadnávacia zbraň, no nesmie byť nikdy použitá. Ak bude haircut nedobrovoľný, znamená to straty pre ECB a pravdepodobne aj koniec bailoutom, rovnako aj zastavenie čerpania ďalšej pomoci v objeme 130 mld. eur. Grécko je v rokovaní s veriteľmi na tenkom lade a pri rokovaniach musia byť politici a ich právnici veľmi opatrný.

Nemecko začína bojovať za banky

Nakoľko je možnosť, že sa situácia zhorší stále veľká, sú politici stále pripravení na ďalšie záchranné kroky. Príkladom sú vyjadrenia ministrov financií Francúzska a Nemecka, ktorí začínajú preferovať obmedzenie pôsobnosti nových kapitálových požiadaviek Basel II. Rovnako včera niektorí nemeckí predstavitelia začali hovoriť o možnosti kombinácie ESM a EFSF, čím by mal nový mechanizmus kapacitu 750 mld. Výmenou za jeho podporu žiada Nemecko tvrdšie rozpočtové podmienky pre dlžníkov.
Eurozóna shodila ze stolu návrh bank na řešení řeckého dluhu, chce nižší úrok

Chambers (S&P): Řecká dohoda bude insolvencí - Ratingová agentura Standard & Poor's zřejmě finanční situaci Řecka po jeho dohodě o snížení dluhu u soukromých věřitelů označí za "selektivní platební neschopnost". Důvěryhodností celé eurozóny by to ale otřást nemuselo, uvedl šéf výboru státních ratingů S&P John Chambers. Selektivní platební neschopnost znamená, že země nesplatila některé své dluhy podle původních podmínek, zatímco jiné splácí plně a včas

Dluhy PIIGS jako dálnice o 13 pruzích plná kamiónů.......článek...............jedno auto by se doma hodilo 

Na Trimu se objevila zajímavá zpráva Bublina s názvom centrálne bankovníctvo . Zaujala mne jedna info - Kombinovaná veľkosť ôsmich najväčších centrálnych bánk sa za posledných šesť rokov takmer strojnásobila, keď dosahuje viac ako $15 biliónov. Ak vezmeme do úvahy kapitalizáciu svetových akciových trhov vo výške $48 biliónov, dopracujeme sa k záveru, že veľkosť centrálnych bánk dosahuje tretinu hodnoty celosvetového akciového trhu. Pred finančnou krízou v roku 2008, veľkosť súvah týchto ôsmich centrálnych bánk bola menšia ako 15% kapitalizácie akciových trhov a klesala. Vidíme, že za posledné tri roky nám vznikla jedna z najväčších bublín v histórii.

Dá sa tento vývoj zvrátiť? Ako dokážu centrálne banky stiahnuť bilióny dolárov, ktoré vytlačili bez toho, aby spôsobili na trhoch chaos? Žiaľ, na túto otázku nepozná odpoveď nikto z nás a je stále náročnejšie na ňu prísť, keďže centrálne banky pokračujú v menovej expanzii. Pokiaľ nebude jasne zreteľná exitová stratégia, trhy budú stúpať a klesať podľa kontrakcie, resp. expanzie súvah centrálnych bánk. Za predpokladu, že investori na celom svete to nebudú vnímať ako problém, tak ako boli spokojní aj s rastom cien domov počas sub-prime bubliny, trhy budú rásť. Ak však centrálne banky zájdu príliš ďaleko, rovnako ako to bolo pri hypotekárnej kríze, expanzia ich súvah už viac nebude vnímaná pozitívne a celý sentiment sa razom zmení. Bude sa na ňu skôr hľadieť ako na derivátové cenné papiere CDO kryté sub-prime pôžičkami v čase, keď ceny domov začali padať.

Zlomový bod medzi pohľadom na súvahy centrálnych ako na býčí signál pre rizikové aktíva oproti medvediemu vnímaniu je veľmi ťažké odhadnúť. Ak však vezmeme do úvahy mieru rastu bilancií centrálnych bánk na celom svete, možno už nebudeme musieť čakať, aby sme sa toho momentu dočkali. Jedným z najväčších dnešných rizík je fungovanie finančného trhu na predpoklade neobmedzenej likvidity práve zo strany centrálnych bánk. Súčasné ekonomické teórie však pracujú s výškou úrokov, ktorá sa pohybuje vo výške niekoľkých percent.

Něco je špatně,nééé. Pet

Tak, ako sme včera spomenuli, že európski politici slúžia ako dobrý kontrariánsky indikátor pre odhad budúceho diania, dnes opäť môžeme pozorovať zaujímavé vyjadrenia. Zatiaľ čo eurokrati čoraz častejšie opakujú, že Grécko z eurozóny nevystúpi, grécky premiér už dal ministrovi financií urobiť analýzu dopadov prípadného vystúpenia Grécka z oblasti spoločnej meny, dlhov, záväzkov a solidarity. Teda efektívne bankrot na svoje dlhy v eure. Je logické, že eurokrati majú záujem na tom, aby sa eurozóna nezmenšovala, ale naopak rozširovala – pretože to je ich idea, ich vízia a ... náklady nech nesú iní. Avšak Grécku už nejde len o balík pomoci a vyhnutie sa úhrade svojich záväzkov (to je čistý kalkul očakávaných výnosov a nákladov tak zo strany Grécka, ako aj zo strany veriteľov) ale v hre je i národná suverenita, čo je v Grécku extrémne citlivo vnímaná vec. Strata národnej suverenity je väčšia hrozba ako nejaký bankrot. Svedčí o tom i história. A v tomto kontexte je potrebné vnímať rozhovory o pomoci Grécku.

Krátka história gréckych bankrotov

Gréci v modernej histórii (posledných 200 rokov) zbankrotovali 5-krát. Prvý bankrot prišiel práve krátko po boji za nezávislosť – proti Ottomanovi. Vojna sa začala v roku 1821 a v roku 1824 si Grécko na LME požičalo 472 000 libier, aby mohlo pokračovať v boji. Bid to cover bol vyšší ako 1, teda dopyt po grécke emisii bol vyšší, veritelia museli zložiť len 10% hodnoty dlhopisov ktoré nakúpili a sľúbiť, že neskôr doplatia zvyšok. Ďalší úver 1.1 mil. libier prišiel v roku 1825. Problém nastal, keď špekulanti a sprostredkovatelia v Londýne zobrali priveľkú províziu, kým Gréci dostali vôbec nejaké prostriedky. Druhým a väčším problémom bolo, že vojna proti Ottomanovi sa obrátila na občiansku vojnu, kde sa bili dve frakcie v rámci Grécka. Krajina zbankrotovala v roku 1826 a 52 rokov splácala dlh s úrokmi, ktorý dosiahol 10 mil. libier. Bol to v podstate prekleňovací úver na splatenie starého - niečo na spôsob záchranného balíka. V roku 1832 si Gréci zobrali úver vo výške 60 mil. drachiem, už ako suverénny štát. Úver poskytli vlády Francúzska, Ruska a Británie – a bol určený na rozbeh gréckej vlády. Väčšina prostriedkov bola minutá na vojenské účely – armáda a udržanie nezávislosti od Otta, ktorý bol bavorským princom a oficiálne gréckym kráľom. Gréci to udržali do roku 1843, potom zastavili platby. Po tomto bankrote trhy odrezali Grécko od financovania. Grécka vláda sa stala závislou od gréckej centrálnej banky, výdavky boli na začiatku nízke, postupne prudko rástli – a s nimi i úroky na úveroch. V roku 1878, keď Gréci splatili 52 rokov starý záchranný balík, sa trhy pre Grécko opäť otvorili. Trhy radi požičali Grékom a ako možno očakávate, trvalo 15 rokov do roku 1893, kým sa zadlženie nestalo opäť neúnosným a Gréci nezbankrotovali. V roku 1898 pod medzinárodným tlakom bola zavedená Komisia na manažment gréckeho dlhu. Dohliadala na výber daní a manažment krajiny (nepripomína vám to niečo?). Posledný bankrot nastal v roku 1932 za premiéra Eleftheirosa Vanizelosa. Tento bankrot trval do roku 1964 (o 17 rokov neskôr Gréci vstúpili do Európskeho spoločenstva), najdlhšie zo všetkých piatich gréckych bankrotov v modernej histórii Grécka. Od osamostatnenia sa Grécka uplynulo 184 rokov, z toho 90 rokov strávilo v bankrote. Text vyššie naznačuje ako sa Grécko, veritelia a trh správali v minulosti. História sa zatiaľ rýmuje. Politici tvrdia, že tentokrát to bude iné. Uvidíme. Ešte poznámka – Gréci ročne míňajú približne $10 mld. na armádu, viac ako 3% svojho HDP. V pomere k HDP je to najviac v Európe.

zdroj: Trimbroker

Nebudu jej provádět ,ale použiji čl. Über Alles After All - a možná by se hodila sázka, zda bude vývoj v EU, potažmo v Evropě odpovídat - European Germany  nebo  German Europe. (poměrně obsáhlý čl., ale doporučuji)

Zdroj: Christopher Caldwell is a senior editor at The Weekly Standard and the author of Reflections on the Revolution in Europe: Immigration, Islam and the West